Historia 

Prvé vinice v oblasti Chateauneuf du Pape boli obrábané Rimanmi. Historické pozostatky z Rímskeho obdobia v tejto oblasti sa tu nachádzajú dodnes, medzi najznámejšie patri Rímsky amfiteáter v meste Orange. Samotný názov Chateauneuf du Pape znamená nový domov pápeža . 

Kvôli nezhodám s Králom Francúzska sa v roku 1309 pápež presťahoval do Avignonu. 8 pápežov malo nový domov v južnom Francúzsku, táto situácia trvala až do roku 1378. Prvý pápež ktorý sa presťahoval do Avugnou bol pápež Clement V. Clement V bol milovník vína a práve pri jeho pobyte v Bordeaux  vznikol názov pre známe Chateau Pape Clement v Pessac Leognan. Pôvodný  názov dediny  Chateauneuf Calcernier alebo aj Castronovo Calcernarium (okolo roku 1200), je odvodený od miestnych vápencových lomov. Trvalo viac než šesť storočí kým  sa uzákonil dnešný názov Chateauneuf du Pape a tak oficialne až od roku 1893 sa oblasť nazýva Chateauneuf du Pape. V tomto období bolo všetko víno vyrábané cirkvou. Pápež Clement 5. sa zaoberal viac vinohradníctvom ako samotnou výrobou vína, pričom je známe že preferoval viac vína z Burgundska na úkor vín z Rhôny. Až papež Ján XII, presadil nové princípi pri pestovaní vínnej revy v oblasti. Pravé tieto zmeny prispeli k rozmachu vín ktoré boli známe ako Vin du Pape. Od roku 1344, 45% produkcie hrozna z oblasti Chateauneuf du Pape bolo určených na výrobu vína, pričom väčšina dnešných vinohradníckych oblastí v tomto období bola zameraná na pestovanie obilia. Napriek odchodu Pápeža do Ríma, ostalo vinohradníctvo dôležitým odvetvím v Chateauneuf du Pape. Ďalšia významná zmena prišla až v roku 1866 keď  do regiónu prišla Phylloxera, dávno pred Bordeaux alebo Burgundskom. Historický prvý nález Phylloxery bol v obci Sorgues, ktorá spadá do Apelácie Chateauneuf du Pape. Po roku 1880 ostalo v regióne iba necelých 220 hektárov viníc. Náklady na vysadenie nových viníc boli extrémne vysoké čo sa podpísalo na množstve výrobcov, ktorý neboli schopný ekonomicky udržať produkciu. Okolo roku 1900 bolo v oblasti obrábaných necelých 700 hektárov viníc. Veľké množstvo vína bolo predané do Burgundska kde sa používalo ako  prídavok do vín z odrody Pinot noir na  zlepšenie farby a štruktúry. 

Prvé hranice ktoré určovali oblasť odkiaľ môžeme pochádzať víno Chateauneuf du Pape boli určené až v roku 1919. 5 rokov na to požiadalo o uznanie apelácie Chateauneuf du Pape AOC. Vznik apelácie sa datuje do roku 1936 kedy INAO, Institut National des Appellations d’Origine uznalo nielen hranice apelácie ale stanovilo aj presné požiadavky na vinohradníctvo a výrobu vín s názvom Chateauneuf du Pape. 

Bolo určené že najdôležitejší faktor bude Terroir a následne sa k oblasti okolo mestečka Chateauneuf du Pape  pričlenia aj obce Orange, Courthezon, Sorgues a Bedarrides.

Ďalšie regulácie boli v podobe  viniča , 15 rôznych odrôd bolo uzákonených pre apeláciu. Hustota výsadby musí byť medzi 2500 a 3000 krov na hektár. Vinič musí mať minimálne 4 roky aby mohla byť zberaná úroda a povolený je iba ručný zber. Zavlažovanie nesmie byť viac ako 2 krát do roka, pri výnimočných rokoch sa udeľuje výnimka. Minimálny obsah alkoholu je stanovený na 12,5%, chaptalizácia nie je povolená .  

Francúzske víno

Francúzsko, ktorému v nemalej miere pomáha nádych frankofílie medzi väčšinou milovníkov vína, sa napriek tomu môže pochváliť niektorými z najväčších vinárskych oblastí a referenčnými vínami na svete. Francúzsko, domov Bordeaux, Burgundska a Champagne, je pravdepodobne najdôležitejšou vinárskou krajinou na svete. Po stáročia vyrábala víno vo väčšom množstve – a údajne vyššej kvality – ako ktorýkoľvek iný národ. Víno je zakorenené vo francúzskej kultúre takmer na všetkých úrovniach spoločnosti; je to nápoj elity aj obyčajných ľudí a kľúčový symbol rímskeho katolicizmu, väčšinového náboženstva vo Francúzsku.

Trvalou príťažlivosťou francúzskeho vína však nie je nevyhnutne jeho objem alebo prestíž, ale skôr rozmanitosť dostupných štýlov. Preferencie spotrebiteľov sa v priebehu storočí zmenili a podporili vývoj nových štýlov vína z terénu a odrôd viniča, ktoré majú francúzski vinári k dispozícii. Červené, biele, ružové, sladké, suché, šumivé, opulentné, strohé, minerálne voňavé, ovocné – francúzske vinice vyrábajú vína, ktoré zodpovedajú každému z týchto deskriptorov. 

Terroir a hrozno

Od žulových kopcov Beaujolais až po slávne kriedové svahy Chablis a štrky Médocu, miesta, na ktorých boli vybudované francúzske vinice, sa považujú za životne dôležité a sú jadrom konceptu terroir. Terroir regiónu určuje odrody viniča používané na výrobu tradičných vín. V časoch pred efektívnym pestovaním viniča pestovali vinohradníci všetko, čo najlepšie vyhovovalo miestnej pôde a podnebiu, pričom si vyberali z (často obmedzeného) výberu odrôd viniča, ktoré mali k dispozícii. 

Vzťah medzi francúzskymi vinárskymi oblasťami a ich kľúčovými odrodami sa teda prirodzene vyvíjal počas mnohých storočí, čoho príkladom je úzky vzťah medzi Pinot Noir a Burgundsko. Tam, kde sa odroda používala vo viacerých regiónoch, prirodzene sa vyvinul aj štýl (štýly) vína, ktoré vyrába v každom z nich. Porovnajte napríklad rozdiel medzi Chardonnay v Champagne (svieže, kyslé, kyslé, šumivé) a v Mâcone (guľatejšie, zrelšie, bohatšie, tiché). 

Klíma

Rozmanitosť francúzskeho vína je čiastočne spôsobená širokou škálou podnebia v krajine. Šampanské, jeho najsevernejšia oblasť, má jedno z najchladnejších podnebí na svete vinohradníctva – v ostrom kontraste s teplým a suchým údolím Rhôny vzdialeným 560 km na juhovýchode.

Bordeaux na juhozápade má prímorské podnebie silne ovplyvnené Atlantickým oceánom na západe a rôznymi riekami, ktoré sa vinú medzi jeho vinicami. Východné regióny ako Burgundsko a Alsasko majú ďaleko od akéhokoľvek oceánskeho vplyvu kontinentálne podnebie s teplými, suchými letami a chladnými zimami.

Na hlbokom juhu Francúzska sa Provensálsko a Languedoc-Roussillon tešia jednoznačne stredomorskému podnebiu, ktoré sa vyznačuje horúcimi letami a relatívne miernymi zimami. Juhozápad je však ovplyvnený stredomorským a atlantickým podnebím (je geografickým medzitým – často vyjadreným v štýle a zložení vín).

Topografia

Geológia a topografia skutočne zohrávajú rovnako dôležitú úlohu v rozmanitosti francúzskeho vína. Veľký počet nezávisle uznaných vinárskych oblastí a podoblastí v krajine odráža širokú škálu pôdnych typov – a krajiny, ktorá ich vytvorila.

Tie sa tiahnu od hôr a kopcov na východe, v ktorých sa nachádzajú regióny Savojsko a Jura (a ďalej na juh, menej známe IGP Alpes-Maritimes a Alpes-de-Haute-Provence) do nízko položených krajín na západe, vrátane dolného údolia Loiry (a ako Muscadet) a väčšieho regiónu Cognac južne od Loiry a severne od Bordeaux.

Každý región a pod región možno definovať podľa jeho osobitných zemepisných vlastností, ktoré zase vytvárajú špecifické vlastnosti vín, ktoré sa v ňom vyrábajú. Rovnako ako vo väčšine vinohradníckych oblastí, mnohé vinohradnícke oblasti nasledujú alebo susedia s aluviálnymi systémami a riekami, pričom kombinujú priaznivú geografiu a v minulosti aj obchodnú dopravu.Loira – najdlhšia francúzska rieka – nie je výnimkou, ktorá má pôvod na centrálnej náhornej plošine a vo viniciach Auvergne, preteká takzvanou Hornou Loirou (a jej vlajkovými loďami Sancerre a Pouilly-Fumé), potom sa stala údolím Loiry (Touraine a Anjou) a potom zahŕňa Muscadet a menšie Vendée-Poitou.

Dokonca aj na juhozápade je veľká časť významu Bordeaux spôsobená jeho polohou na pobreží, kde sa stalo základňou pre svojich susedov proti prúdu rieky, vrátane Bergerac na rieke Dordogne a Côtes de Duras (a niekoľko regiónov juhozápadného Francúzska) na Gironde.

Apelácie 

Francúzsky apelačný systém bol vytvorený začiatkom 20. storočia a odvtedy bol napodobňovaný v mnohých ďalších krajinách. Tento zložitý systém právnych predpisov v konečnom dôsledku definuje každú vinársku oblasť a jej hranice a ukladá prísne pravidlá týkajúce sa vinárskych postupov.

Jej kľúčovými cieľmi sú ochrana názvov francúzskych vín a zaručenie kvality a pôvodu samotných výrobkov. Žiadna iná krajina nerozvinula svoj apelačný systém v takom rozsahu; od roku 2023 existovalo viac ako 350 kontrolovaných označení pod titulmi AOC a ďalších 75 titulov Vin de Pays/IGP.

Kľúčovým faktorom pri vývoji komplexnej, komplexnej kategorizácie francúzskych vínnych štýlov a úrovní kvality je ich samotný objem a rozmanitosť, ako je uvedené vyššie. Každý rok krajina vyprodukuje viac ako 50 miliónov hL vína (6500 miliónov štandardných fliaš) z približne 1,9 milióna akrov (775 000 ha) viníc.