Červené vino zo vzácnej odrody César, ktorá pochádza zo severnej časti Burgundska.Povelená je na výrobu len v niektorých apeláciach ako napríklad : Bourgogne, Bourgogne Mousseux, Coteaux Bourguignon, a Irancy. A to ešte aj tam má určný podiel v cuvée s Pinot noirom alebo s odrodou Gamay.Podľa výskumu je priridzeným kríženscom odrôd Pinot noir a Argant ( Gänsfüsser). Vína z odrody César majú intenzívnu frabu, silné triesloviny a silno ovocný charakter.Podľa posledných prieskumov je momentálne vo Francúzsku iba vysadených iba 25 hektárov a to v oblasti Yonne, na severe Burgundska.

V porovnaní s  Rulandským  modrým má César väčší obsah trieslovín a intenzívnejšiu farbu. 

Výrobca 

Simonnet - Febvre Chablis založil vyrobca sudov Jean Febvre v roku 1840 čím sa stal  najstarším podnikom na výrobu vína v najsevernejšej časti Burgundska. Vo svojom portfóliu má nielen všetky kategórie z regiónu Chablis - od jednodochého Petit Chablis, Chablis a niekoľko Premier Cru Chablis ale aj celú zbierku Grand Cru Chablis. Značnú časť svojho úsilia venujú aj výrobe šumivých vín z odrôd Chardonnay a Pinot noir . Vína  Crémant de Bourgogone sú dorobené v štýle Méthode Traditionnelle .V roku 2003 kúpil celý podnik najväčší držiteľ Grand Cru vinohradov v Burgundsku Domaine Louis Latour. 

Burgundsko / Bourgogone 

Spolu s Bordeaux najznamejšia vinohradnícka oblasť vo Francúzsku. S rozlohou 30 000 hektárov viníc, produkuje ani nie 1/3 objemu čo Bordeaux. Celá oblasť sa dá rozdeliť do niekoľkých sub regionov, v ktorých sa dorábajú vína s jedinečným charakterom. Cote d'Or  ( Cote de Nuits a Cote de Beaune ), Cote Chalonnaise a Maconnais sa nachádzajú v centrálnej časti admninistratívneho regionu Burgundsko.  Chablis  sa nachádza v departmente  Yonne a má blišie k Champagne ako k Beaune.  Samostatnou časťou Burgundska je Beaujolais, ktoré patrí do departmentu Rhône-Alpes. Odrodová skladba v Burgundsku je naviazaná hlavne na 2 odrody a to Chardonnay a Pinot noir.  Medzi vedlajšie odrody patria : Aligoté a Gamay. Mimo týchto najznamejších odrôd sa tu pestuje aj César a Sauvignon blanc. 

 Clasifikácia v Burgundsku 

Existujú 4 kategorie ktoré sú priamo naviazané na vinohrad kde sa hrozno dopestuje

Grand Cru ( veľké cru )

Najlepšie polohy na pestovanie hrozna, 100% suriviny musí pochádzať z vinohradu ktorý je uvedený na etikete. 

32 vinohradov ktoré možu udávať názov s prívlastkom Grand Cru: Dedina  Gevrey Chambertin má vinohrady : Le Chambertin, Chambertin Clos de Bèze, Mazis-Chambertin, Latricières-Chambertin, Ruchottes-Chambertin, Griottes-Chambertin, Chapelle-Chambertin a Charmes-Chambertin. Morey St. Denis má vinohrady : Clos.St-Denis, Bonnes Mares, Clos de la Roche, Clos des Lambrays a Clos de Tart. Chambolle Musigny má vinohrady : Musigny a Bonnes Mares. Vougeot  má vinohrad : Clos du Vougeot. Vosne Romanée má vinohrady : Romanée-Conti, La Tâche, Richebourg,  Romanée Saint-Vivant,  Romanée a La Grande Rue . Flagey-Echézeaux má vinohrady : Echézeaux a Grands-Echézeaux. Chablis má vinohrady :Les Preuses, Vaudésir, Grenouilles, Valmur, Les Clos, Blanchot, Bougros a La Moutonne

Premier Cru ( prvé cru )

Celkom 585 vinohradov má štatút Premier cru, a tvoria necelých 18 % produkcie Brugundska.

Medzi nájznámejšie patria : Gevrey Chambertin s vinohradmy: Clos St Jacques a Aux Combottes. Morey St. Denis  s vinohradmy : Les Ruchots a La Bussière. Chambolle Musigny s vinohrady : Les Amoureuses a Les Beaux-Bruns. Vosne Romanée  s vinohrady : Aux Raignots,  Les Chaumes, Les Suchots,  Aux Brûlées, Les Beaux Monts a Combe Brûlée. Nuits St Georges  s vinohradmy : Les Cailles, Les Vaucrains, Les St Georges, Aux Murgers a Aux Boudots. Chablis s vinohradmy : Berdiot, Côte de Vaubarousse, Fourchaume, Les Fourneaux, Mont de Milieu, Montée de Tonnerre, Vaucoupin, Beauroy, Chaume de Talvat, Côte de Léchet, Côte de Jouan, Les Beauregards, Montmains, Vau de Vey, Vaillons, Vosgros a  Vau Ligneau. 

Village Appellacion 

44 Appelácií možu uvádzať názov obce na prednej etikete. Tvoria viac než 37% celej produkcie Burgundska. Najznámejšie sú Beaune, Chablis, Mersault a iné 

Regionálne vína 

Môžu niesť názov  Bourgogne Blanc , Bourgogone Rouge , Bourgogne Rosé. Patrí sem aj Creémant de Bourgogone. 

Francúzske víno

Francúzsko, ktorému v nemalej miere pomáha nádych frankofílie medzi väčšinou milovníkov vína, sa napriek tomu môže pochváliť niektorými z najväčších vinárskych oblastí a referenčnými vínami na svete. Francúzsko, domov Bordeaux, Burgundska a Champagne, je pravdepodobne najdôležitejšou vinárskou krajinou na svete. Po stáročia vyrábala víno vo väčšom množstve – a údajne vyššej kvality – ako ktorýkoľvek iný národ. Víno je zakorenené vo francúzskej kultúre takmer na všetkých úrovniach spoločnosti; je to nápoj elity aj obyčajných ľudí a kľúčový symbol rímskeho katolicizmu, väčšinového náboženstva vo Francúzsku.

Trvalou príťažlivosťou francúzskeho vína však nie je nevyhnutne jeho objem alebo prestíž, ale skôr rozmanitosť dostupných štýlov. Preferencie spotrebiteľov sa v priebehu storočí zmenili a podporili vývoj nových štýlov vína z terénu a odrôd viniča, ktoré majú francúzski vinári k dispozícii. Červené, biele, ružové, sladké, suché, šumivé, opulentné, strohé, minerálne voňavé, ovocné – francúzske vinice vyrábajú vína, ktoré zodpovedajú každému z týchto deskriptorov. 

Terroir a hrozno

Od žulových kopcov Beaujolais až po slávne kriedové svahy Chablis a štrky Médocu, miesta, na ktorých boli vybudované francúzske vinice, sa považujú za životne dôležité a sú jadrom konceptu terroir. Terroir regiónu určuje odrody viniča používané na výrobu tradičných vín. V časoch pred efektívnym pestovaním viniča pestovali vinohradníci všetko, čo najlepšie vyhovovalo miestnej pôde a podnebiu, pričom si vyberali z (často obmedzeného) výberu odrôd viniča, ktoré mali k dispozícii. 

Vzťah medzi francúzskymi vinárskymi oblasťami a ich kľúčovými odrodami sa teda prirodzene vyvíjal počas mnohých storočí, čoho príkladom je úzky vzťah medzi Pinot Noir a Burgundsko. Tam, kde sa odroda používala vo viacerých regiónoch, prirodzene sa vyvinul aj štýl (štýly) vína, ktoré vyrába v každom z nich. Porovnajte napríklad rozdiel medzi Chardonnay v Champagne (svieže, kyslé, kyslé, šumivé) a v Mâcone (guľatejšie, zrelšie, bohatšie, tiché). 

Klíma

Rozmanitosť francúzskeho vína je čiastočne spôsobená širokou škálou podnebia v krajine. Šampanské, jeho najsevernejšia oblasť, má jedno z najchladnejších podnebí na svete vinohradníctva – v ostrom kontraste s teplým a suchým údolím Rhôny vzdialeným 560 km na juhovýchode.

Bordeaux na juhozápade má prímorské podnebie silne ovplyvnené Atlantickým oceánom na západe a rôznymi riekami, ktoré sa vinú medzi jeho vinicami. Východné regióny ako Burgundsko a Alsasko majú ďaleko od akéhokoľvek oceánskeho vplyvu kontinentálne podnebie s teplými, suchými letami a chladnými zimami.

Na hlbokom juhu Francúzska sa Provensálsko a Languedoc-Roussillon tešia jednoznačne stredomorskému podnebiu, ktoré sa vyznačuje horúcimi letami a relatívne miernymi zimami. Juhozápad je však ovplyvnený stredomorským a atlantickým podnebím (je geografickým medzitým – často vyjadreným v štýle a zložení vín).

Topografia

Geológia a topografia skutočne zohrávajú rovnako dôležitú úlohu v rozmanitosti francúzskeho vína. Veľký počet nezávisle uznaných vinárskych oblastí a podoblastí v krajine odráža širokú škálu pôdnych typov – a krajiny, ktorá ich vytvorila.

Tie sa tiahnu od hôr a kopcov na východe, v ktorých sa nachádzajú regióny Savojsko a Jura (a ďalej na juh, menej známe IGP Alpes-Maritimes a Alpes-de-Haute-Provence) do nízko položených krajín na západe, vrátane dolného údolia Loiry (a ako Muscadet) a väčšieho regiónu Cognac južne od Loiry a severne od Bordeaux.

Každý región a pod región možno definovať podľa jeho osobitných zemepisných vlastností, ktoré zase vytvárajú špecifické vlastnosti vín, ktoré sa v ňom vyrábajú. Rovnako ako vo väčšine vinohradníckych oblastí, mnohé vinohradnícke oblasti nasledujú alebo susedia s aluviálnymi systémami a riekami, pričom kombinujú priaznivú geografiu a v minulosti aj obchodnú dopravu.Loira – najdlhšia francúzska rieka – nie je výnimkou, ktorá má pôvod na centrálnej náhornej plošine a vo viniciach Auvergne, preteká takzvanou Hornou Loirou (a jej vlajkovými loďami Sancerre a Pouilly-Fumé), potom sa stala údolím Loiry (Touraine a Anjou) a potom zahŕňa Muscadet a menšie Vendée-Poitou.

Dokonca aj na juhozápade je veľká časť významu Bordeaux spôsobená jeho polohou na pobreží, kde sa stalo základňou pre svojich susedov proti prúdu rieky, vrátane Bergerac na rieke Dordogne a Côtes de Duras (a niekoľko regiónov juhozápadného Francúzska) na Gironde.

Apelácie 

Francúzsky apelačný systém bol vytvorený začiatkom 20. storočia a odvtedy bol napodobňovaný v mnohých ďalších krajinách. Tento zložitý systém právnych predpisov v konečnom dôsledku definuje každú vinársku oblasť a jej hranice a ukladá prísne pravidlá týkajúce sa vinárskych postupov.

Jej kľúčovými cieľmi sú ochrana názvov francúzskych vín a zaručenie kvality a pôvodu samotných výrobkov. Žiadna iná krajina nerozvinula svoj apelačný systém v takom rozsahu; od roku 2023 existovalo viac ako 350 kontrolovaných označení pod titulmi AOC a ďalších 75 titulov Vin de Pays/IGP.

Kľúčovým faktorom pri vývoji komplexnej, komplexnej kategorizácie francúzskych vínnych štýlov a úrovní kvality je ich samotný objem a rozmanitosť, ako je uvedené vyššie. Každý rok krajina vyprodukuje viac ako 50 miliónov hL vína (6500 miliónov štandardných fliaš) z približne 1,9 milióna akrov (775 000 ha) viníc.