Balenie obsahuje 3 x 0,75L vína z oblasti  Châteauneuf-du-Pape od výrobcu Chateau de la Gardine 

Chateauneuf du Pape 2015 Château de la Gardine Générations Gaston-Philippe

Víno je cuvée troch najznámejších odrôd Rhôny (Vallée du Rhône) 1/3 je Grenache noir, 1/3 Mourvédre a 1/3 Syrah (Shiraz). Hrozno pochádza z vinohradov ktorých vek dosahuje v priemere až 90 rokov. Hlavnou zložkou pôdy sú tri hlavné typy pôd a to : Veľké okrúhle kamene záme aj ako galets roulés , vápenec a Miocéne - pieskovcovo ílovitá pôda. Orientácia svahov je juho východná pričom nadmorská výška je od 40 do 100 m.n.m. Zásluhou rozmanitej pôdnej štruktúry a jedinečného terroiru sú výsledné vína s jedinečným charakterom a dobrou harmoniou.

Charakteristika vína

Intenzívna filovo- rubínova farba, ktorá časom postupuje do tehlovej.  Expresívna  vôňa je plná lesného ovocie ako napríklad ostružiny. V mladosti je dominantná aroma praženej kávy. Plná chuť je dobre štrukturovaná a s vybalancovanými trieslovinami. Víno je vhodné podávať po 2 hodinovej dekantácii. Vhodne doplní noblesné porkmi z červenho mäsa ako napríklad Steaku Diane alebo k divine. 

Archivácia vína

Vína Chateauneuf du Pape Château de la Gardine Générations Gaston-Philippe sa vhodných ročnikoch (2016,2015,2012,2007) sa zlepšujú až do 30 rokoch od zberu a to  pri optimálnych podmienkach pri teplote do 12 stupňov celzia a vodorovnej poloche a vlhkosti okolo 70%. 

Výroba

100% ručný zber do malých bedničiek. Syrah / Shiraz sa oberáv dvoch etapách kvoli optimálnej zrelosti. Následné sa oberajú zvyšné odrody a to Grenache noir a Mourvédre.  Vinifikácia vína Générations Gaston-Philippe je rovnaká ako pri Cuveé Tradition, rozdiel ke iba pri výbere hrozna na Cuvée a čas.

Po niekoľko stupňovej selekcii na triediacom stole, sa hrozno ochladí. Pričom Grenache / Garnacha je stredom zmesi vdaka plnej a ovocnej chuťi , Syrah je základom vôňe. Mourvédre pomáha udršať siežosť a podporuje dlhovekosť vína. Väčšina ročníkov sa víno odstopkuváva na 100% a tak víno neobsahuje nepríjemné trpké triesloviny. Klobúk (cap)  sa počas alkoholovej fermentácie ponára a to 2 krát počas dňa. Jablčno-mliečna fermentácia prebieha v betonových nádobach. Posledné školenie prebieha v nových dubových sudoch a to po dobu 14 až 18 mesiacov.

Chateauneuf du Pape Blanc 2016 Château de la Gardine

Charakteristika Intenzívna zlatistá farba, vo vôni dominuje tropické ovocie, vanilka a broskyňa. Chuť je plná, harmonická pričom kopíruje vôňu. Obohatená je o minerálnu zložku a dlhú dochuť. Biele vino zo známej apelácie Châteauneuf-du-Pape, ktoré je vyrobené z 90 % Roussanne a 10% Clariette.  Priemerný vek vinohradov je viac než 60 rokov. Zber hrozna prebieha v prvej polovici Septembra aby bola zabespečená dostatočná sviežosť a optimálna vyzretosť. 100% ručný zber do malých prepraviek je zárukou dokonalej selekcii zdravého hrozna. 

Odroda Roussanne 

Je vzácna neskoro dozrievajúca odroda, ktorá produkuje intenzívne, aromatické a komplexné vína. Odrodový charakter torví mix vôni ktoré sú zmesov broskýň,kvetov,korenia a orieškov. Vína sú v chuti plné, extraktívne a vekom sa prejavuje olejovitá štruktúra. Hrozno je náchylné na oxidáciu a je jednou zo šiestich bielych odrôd pre  Châteauneuf-du-Pape. A s odrodou Marsannemože tvoriť biele vína z apelácii ako Hermitage,Saint Jospeh a Crozes-Hermitage .

Clariette blanche 

Je francúzska biela odroda rozšírená prevažne v údolí Rhôny a v Provansálsku. V preklade známená ,,ĽAHKÉ,, a to aj podporuje jej charakter ktorý možno definovať ako jednoduché ľahké svieže víno ktoré sa používa do kopáži k iným odrodám Rhôny ako napríklad Grenache blanc , Roussanne alebo Viognier    

Chateauneuf du Pape Rouge 2018 Château de la Gardine

Víno je cuvée troch najznámejších odrôd Rhôny (Vallée du Rhône)  60%  je Grenache noir, 15% Mourvédre a 20%  Syrah (Shiraz) a 5% Muscadrin. Hrozno pochádza z vinohradov ktorých vek dosahuje v priemere až 50 rokov. Hlavnou zložkou pôdy sú tri hlavné typy pôd a to : Veľké okrúhle kamene záme aj ako galets roulés , vápenec a Miocéne - pieskovcovo ílovitá pôda. Orientácia svahov je juho východná pričom nadmorská výška je od 40 do 100 m.n.m. Zásluhou rozmanitej pôdnej štruktúry a jedinečného terroiru sú výsledné vína s jedinečným charakterom a dobrou harmoniou.

Charakteristika vína

Intenzívna filovo- rubínova farba, ktorá časom postupuje do tehlovej.  Expresívna  vôňa je plná lesného ovocie ako napríklad ostružiny. V mladosti je dominantná aroma praženej kávy. Plná chuť je dobre štrukturovaná a s vybalancovanými trieslovinami. Víno je vhodné podávať po 2 hodinovej dekantácii. Vhodne doplní noblesné porkmi z červenho mäsa ako napríklad Steaku Diane alebo k divine. 

Archivácia vína

Vína Chateauneuf du Pape Château de la Gardine sa vo vhodných ročnikoch (2016,2015,2012,2007) zlepšuje až 15 rokov od zberu  .

Pri optimálnych podmienkach pri teplote do 12 stupňov celzia a vodorovnej poloche a vlhkosti okolo 70%. 

Výroba

100% ručný zber do malých bedničiek. Syrah / Shiraz sa oberáv dvoch etapách kvoli optimálnej zrelosti. Následné sa oberajú zvyšné odrody a to Grenache noir a Mourvédre.  Vinifikácia vína Générations Gaston-Philippe je rovnaká ako pri Cuveé Tradition, rozdiel ke iba pri výbere hrozna na Cuvée a čas.

Po niekoľko stupňovej selekcii na triediacom stole, sa hrozno ochladí. Pričom Grenache / Garnacha je stredom zmesi vdaka plnej a ovocnej chuťi , Syrah je základom vôňe. Mourvédre pomáha udršať siežosť a podporuje dlhovekosť vína. Väčšina ročníkov sa víno odstopkuváva na 100% a tak víno neobsahuje nepríjemné trpké triesloviny. Klobúk (cap)  sa počas alkoholovej fermentácie ponára a to 2 krát počas dňa. Jablčno-mliečna fermentácia prebieha v betonových nádobach. Posledné školenie prebieha v nových dubových sudoch a to po dobu 14 až 18 mesiacov.

Výrobca

Francúzske vinárstvo Chateau de la Gardine pochádza z údolia Rhôny a patrí medzi najstaršie firmy produkujúce svetoznáme vína Châteauneuf-du-Pape. 

Prvá písomná dokumentácia pochádza ešte z 18. storočia, pričom v roku 1945 bolo Chateau de la Gardine odkúpené obchodníkom v vinom / négociantom Gastonom Brunelom. Jedinečným znakom vinárstva je unikátny tvar flaše, ktorý už viac ako 100 rokov slúži proti falzifikátom. V sučastnosti má vinárstvo viac ako 52 hektárov viníc v okolí mesta Châteauneuf-du-Pape. Viac ako 92 % vinohradov slúži pre modré muštové odrody :  Cinsaut, Counoise, Grenache noir, Mourvèdre, Muscardin, Piquepoul noir, Syrah, Terret noir a Vaccarèse . 8% plochy viníc patrí pre : Bourboulenc, Clairette blanche, Clairette rose, Grenache blanc, Grenache gris, Picardan, Piquepoul blanc, Piquepoul gris, a Roussanne.  Najstaršie vinice sú ešte z roku 1925.  

Mimo najzámejšej apelácie južnej časti Rhôny má Chateau de la Gardine zastúpenie aj v apeláciach severnej časti Rhôny ako napríklad : Saint-Joseph, Hermitage ,Crozes-Hermitage , Condrieu,  Cote Rotie a Cornas. Všetky vína z týchto apelácii sa predavajú pod etiketou 
Brunel de le Gardine a sú tvorené na báze ako  négociant.

V južnej časti sa zameriava okerm Châteauneuf-du-Pape aj na : Rasteau, Gigondas, Cairanne, Vacqueyras, Rasteau Vin Doux Naturel, Cotes du Rhone a Lirac.

V roku 1998 kúpila rodina Brunel  statok v Château Saint Roch spolu so 40 hekármi viníc v apelácii Liarc. Biele, ružové ale hlavne červené vína z unikátneho terroiru Liracu získali obdiv aj najznámejšieho kritika Roberta Parkera

Vinohradnícka oblasť údolie Rhôny

Najstaršie vinohradnícka oblasť celého Francúzska, sa rozprestiera v údolí rieky Rhôna. Na severa ju ohraničuje mesto Lyon a na juhu stredoveké mesto Avignon.Už okolo roku  600 pred n.l. tu greci založili prvé vinice a dopomohli tak ku rozmachu poľnohospodárstva a vinohradníctva ako tekého. Následne na túto tradíciu nadviazali Rimania ktorý založili prvé vinohrady v severnej časti Rhôny okolo dnešných apelácii ako Hermitage a Côtie-Rôtie. Kvalita vín z týchto oblastí bola natoľko výnimočná že červené vína z Hermitage a Côtie-Rôtie sa používali na obohatenie najväčších vín Bordeaux a Burgundska.  

Hlavné odrody Rhôny 

Grenache noir ( Garnacha Tinta, Garnatxa, Lladoner, Tinto Aragones, Cannonau, Alicante, Granaccia, Tocai Rosso) 

Ordoda  modrá muštová odroda ktorá je rozšírená po celom svete, predovšetkým vo Francúzsku, Portugalsku, Taliansku, Španielsku, USA a Autráli. Nenáročná na polohu a odolná voči extrémnemu teplu je najpouživanejšia na výrobu ovocných vín s relatívne vysokým obsahom alkoholu, nízkej kyseline a s  harmonickými trieslovinami. Čisto odrodové vína majú ovocnú vôňu po lesnom ovocí ako napríklad : černice, maliny a ostružiny. Prémiové vína možu mať aromu aj po orientálnom korení, káve a  tabaku. Pôvod odrody je neznámy ale je považovaná za jadnu z najstarších odrôd ktoré poznáme. Prešla niekoľkými mutáciami takže možme sa stretnúť s nekonečným počtom variacií, najznámejšie sú Grenache blanc,gris,rosé alebo aj Rioja. Najpodstatnejšie oblasti na pestovanie sú predovšetkým v južnej časti Rhôny: Gigondas, Côte du Rhône a Chateauneuf-du-Pape.

Mourvèdre (Monastrell, Mataro) 

Známa predovšetkým z juhu Španielska , kde je hlavnou odrodou pre červené vína z apelácii Alicante,  Almansa, Costers del Segre,  Jumilla,  Penedés,  Valencia a Yecla. Vo Francúzsku ju poznajú hlavne ako Mourvede ( Provensálsko ) , Catalan ( Rhôna ) ,  Balzac Noir ( Južná čast Rhony ) . V novom svete dominuje hlavne v Austrálii v oblasti Barossa Valley kde je flašovaná ako Mataro . Tejto odrode prospievajú teplé olasti stredomria kde dosahuje optimalnu vyzretosť.  Vína z odrody Monastrell / Mourvèdre sú vždy plné s vôňou prezretého lesného ovocia , korenia a bylinek.

Syrah ( Shiraz, Hermitage, Antourenein noir, Candive, Entournerein, Hignin noir, Marsanne noir ) 

Modrá muštová odrod, ktorá je rozširená po celom svete. Najznámejšie vína pochádzajú z údolia Rhôny. Na severe Rhôny sa Syrah používa do Cuvée s Viognierom pri Apelácii Côte Rôtie,Cornas alebo ako Hermitage. Víno ma intenzívnu, fialovo-rubínovú farbu , plné telo a ovocný charakter.Syrah ma menší obsah trieslovin ako Cabernet Sauvignon takže nepotrebuje dlhodobé vizrievanie vo flaši alebo kupážovanie s inými odrodami. Podľa terroiru sa aromatický profil može meniť a pri vínach zo starého sveta sa vyskitujú animálne tony ako koža, mäso alebo aj slanina. Vínimočné vína prechádzajú školením v dreve čo podporuje komplexnosť vína o dymový charakter. Vína z nového sveta ako Austrália alebo Argentína sú plné prezretého lesného ovocia a čokolady. 

Historia 

Prvé vinice v oblasti Chateauneuf du Pape boli obrábané Rimanmi. Historické pozostatky z Rímskeho obdobia v tjeto oblasti sa tu nachádzajú dodnes, medzi najznámejšie patri Rímsky amfiteáter v meste Orange. Samotný názov Chateauneuf du Pape znamená nový domov pápeža . 

Kvôli nezhodám s Králom Francúzska sa v roku 1309 pápež presťahoval do Avignonu. 8 pápežov malo nový domov v južnom Francúzsku, táto situácia trvala až do roku 1378. Prvý pápež ktorý sa presťahoval do Avugnou bol pápež Clement V. Clement V bol milovník vína a práve pri jeho pobyte v Bordeaux  vznikol názov pre známe Chateau Pape Clement v Pessac Leognan. Pôvodný  nazov dediny  Chateauneuf Calcernier alebo aj Castronovo Calcernarium (okolo roku 1200), je odvodený od miestnch vápencových lomov. Trvalo viac než šesť storočí kým  sa unákonil dnešný názov Chateauneuf du Pape a tak oficialne až od roku 1893 sa oblasť nazýva Chateauneuf du Pape. V tomto období bolo všetko víno vyrábané cirkvou. Pápež Clement 5. sa zaoberal viac vinohradníctovm ako samotonou výrobou vína, pričom je známe že preferoval viac vína z Burgundska na úkor vín z Rhôny. Až papež Ján XII, presadil nové princípi pri pestovaní vínej revy v oblasti. Pravé tieto zmeny prispely k rozmachu vín ktoré boli známe ako Vin du Pape. Od roku 1344, 45% produkcie hrozna z oblasti Chateauneuf du Pape bolo určených na výrobu vína, pričom väčsina dnešných vinohradníckych oblastí v tomto období bola zameraná na pestovanie obilia. Napriek odchodu Pápeža do Ríma, ostalo vinohradníctvo dôvežitým odvetvím v Chateauneuf du Pape. Dalšia významná zmena prišla až v roku 1866 keď  do regionu prišla Phylloxera, dávno pred Bordeaux alebo Burgundskom. Historický prvý nález Phylloxery bol v obci Sorgues, ktorá spadá do Apelácie Chateauneuf du Pape. Po roku 1880 ostalo v regione iba necelých 220 hektárov viníc. Náklady na vysadenie nových viníc boli extremne vysoké čo sa podpísalo na množstve výrobcov, ktorý neboli schopný ekonomicky udržať produkciu. Okolo roku 1900 bolo v oblasti obrábaných necelých 700 hektárov viníc. Veľké množstvo vína bolo predané do Burgundska kde sa používalo ako  prídavok do vín z odrody Pinot noir na  zlepšenie farby a štruktúry. 

Prvé hranice ktoré určovali oblasť odkial može pochádzať víno Chateauneuf du Pape boli určené až v roku 1919. 5 rokov na to požiadalo o uznanie apelácie Chateauneuf du Pape AOC. Vznik apelácie sa datuje do roku 1936 kedy INAO, Institut National des Appellations d’Origine uznalo niele hranice apelácie ale stanovilo aj presné požiadavky na vinohradníctvo a výrobu vín s názvom Chateauneuf du Pape. 

Bolo určené že najdoležiejší faktor bude Terroir a následne sa k oblasti okolo mestečka Chateauneuf du Pape  pričlenia aj obce Orange, Courthezon, Sorgues a Bedarrides.

Dalšie regulácie boli v podobe  viniča , 15 rôznych dorôd bolo uzákonených pre apeláciu. Hustota výsadby musí byť medzi 2500 a 3000 krov na hektár. Vinič musí mať minimálne 4 roky aby mohla byť zberaná úroda a povolený je iba ručný zber. Zavlažovanie nesmie byť viac ako 2 krát do roka, pri výnimočných rokoch sa udeluje výnimka. Minimálny obsah alkoholu je stanovený na 12,5%, chaptalizácia nie je povolená .