Biele cuvée odrod:  60 % Chardonnay, 30 % Sauvignon Blanc a  10 % Semillón.

VINOHRADNÍCKA OBLASŤ: Gualtallary, Agrelo a El Cepillo.

DOZRIEVANIE: 20 % zmesi dozrievalo v 500-litrových sudoch z francúzskeho duba a 80 % v nehrdzavejúcej oceli v kontakte s kalmi po dobu 9 mesiacov.

Farba : Bledožltá s jasne zelenkastými odleskmi.

VÔŇA: Vôňa bielej broskyne, zeleného jablka, citrónovej kôry a ananásu. Zrenie 20 % vína v dubovom sude definuje jemný tón opečených lieskových orieškov a lipového kvetu.

CHUŤ: Chuťové bunky sú plné, mastné a osviežujúce. Harmonicky plynie, so žiarivou kyslosťou a definovanou ovocnou chuťou. Stredné podnebie je lineárne s maslovými a medovými tónmi. Dobrá rovnováha medzi alkoholom a kyslosťou poskytuje dlhé podnebie s citrusovou a kvetinovou dochnutou.

VRCHOL PITIA: 10 rokov.

​Odroda Chardonnay 

Najznámejšia odroda sveta, rovnako rozšírená po svete ako Cabernet Sauvignon. Známa aj ako ; Aubaine, Beaunois, Gamay blanc, Melon blanc , Morillon,  Ruländer Weiß, a Weißer Clevner. Vína z odrody Chardonnay môžu mať široké spektrum štýlu a to hlavne vďaka schopnosti prejaviť  terroir ale aj rukopis vinára. Najdrahšie vína pochádzajú z Burgundska a Champagne. V Burgundsku je Chardonnay hlavná biela odroda a tvorí viac ako 95% plochy, najlepšie sa uplatňuje na severe oblasti. Chardonnay je hlavnou odrodou pre výrobu šumivého vína z burgundská známeho aj ako Crémant de Bourgogne. Oba regióny Burgundsko aj Champagne  sú považované ako Cool climate , kde sa prejavuje vplyv ročníka a polohy a terroiru viac ako jednotlivý výrobca. Vína majú intenzívnu kyselinu, ovocný charakter a primeraný obsah alkoholu. V Champagne sa používa do Cuvée s ( Pinot noir a Menuier) pre svoju intenzívnu kyselinou a napomáha tak k dlhovekosti vín. Vína z teplejších regiónov ako Galilea, Colchagua, Mendoza  a južného Francúzska sú plnšie, hustejšie a s charakterom tropického ovocia a vanilky. Často sú školené v dubových sudoch a nechávajú sa vyzrievať na kaloch čo podporuje ich komplexnosť. Práve plný a intenzívny štýl týchto vín sa používa na doplnenie ďalších odrôd ako napríklad Viognier alebo Sauvignon. 

Odroda Sauvignon

Sauvignon blanc je stará francúzska odroda, známa aj ako ; Sauvignon jaune, Blanc Fume, Muskat-Silvaner, Fume blanc,Sauvignon Petit a Romorantin.  Podľa určitých zdrojov odroda vznika spontánim krížením odroď Chenin blanc a Tramín. Najznámejšie vína pochádzajú z Francúzskej oblasti Loira. Čisto odrodové vína z apelácii Sancerre a Pouilly-Fumé sú vždy úplne suché, minerálne, harmonické a ovocné. Terroir ktorý vytvára rieka Loira a minerálne podložie je známe po celom svete a sú prototypom pre mnohé vína z iných oblastí sveta. V Bordeaux sa používa na biele cuvée v oblasti Graves kde sa dopĺňa o odrody  Semillon a Muscadelle . V prípade že sa vyskytne ušľachtilá pleseň Botrytis cinerea je hrozno spracované na prírodne sladké vína.  Napriek tomu že domovinou odrody je Francúzsko, najväčšie vinohrady sú práve v novom svete. Celá štvrtina svetovej plochy sa vyskytuje v USA v Napa Valley a Sonome. Rovnaké množstvo hektárov sa nachádza na Novom Zélande v najznámejšej krajine pre Sauvignon blanc. 

Marlborough je nielen najpodstatnejšia oblasť Nového Zéland ale aj najväčší region čo do množstva hektárov  so Sauvignonom. Oblasť je rozdelená do troch časti a to : Wairau Valley, Southern Valleys a Awatere Valley. V týchto oblastiach sa vyrábajú vína ktoré sú charakteristické vo arome a to hlavne po  zelenej paprike, egrešoch a trávy. Často sa referuje aj ako vôňa pyrazinu ktorá je často spojovaná s nedostatočne prezretým hroznom. Rovnaké charakteristické črty majú vína z dlaších regionov nového sveta ako čilské údolie Colchagua alebo argentínska Mendoza. Odroda je rozšírená aj v Strednej Europe kde sa používa na výrobu suchých aromatckých vín. Najznamejšia  oblasť je na Slovensku považovaná Malokarpatská oblasť kde vina dosahujú primeranú cukornatosť a dostatok kyselín. 

Argentína je jednou z najvýznamnejších vinárskych krajín v Novom svete a súperí s Čile o pozíciu najväčšieho výrobcu vína v Južnej Amerike. Vysokohorské púšte východných Ánd dali vzniknúť vysokokvalitnému vinárskemu priemyslu. Terroir sa tu skutočne dobre hodí pre argentínsku odrodu hrozna, všadeprítomný Malbec, ktorý je teraz zodpovedný za niektoré z najznámejších argentínskych vín.  Argentínsky Malbec je charakteristicky jasný a intenzívny, s kvetinovými tónmi a chuťou tmavého ovocia. Tri štvrtiny argentínskej produkcie vína sa uskutočňujú v Mendoze. Okrem toho Mendoza Malbec predstavuje 85 percent Malbecu vyrobeného v krajine. Okrem svojho vlajkového hrozna sa Argentína môže pochváliť významnými výsadbami Cabernet Sauvignon, Chardonnay a Bonarda. Novšie prírastky možno nájsť pri vínach vrátane Cabernet Franc a hispánskejšieho Tempranillo.

Vinárske oblasti a podmienky pestovania v Argentíne

Argentína s rozlohou niečo vyše milióna štvorcových míľ (2,8 milióna štvorcových kilometrov) je druhou najväčšou krajinou Južnej Ameriky. Rozprestiera sa od južnej hranice Bolívie na severe až po južný cíp kontinentu. Je domovom širokej škály krajiny, od skalnatých vrcholov Ánd na západe až po úrodné nížiny Pampas na východe. Väčšina vinohradníctva v Argentíne sa odohráva na úpätí Ánd.

Oblasť Mendoza 

Oblasť okolo hlavného mesta provincie Mendoza, ktorá leží v nadmorskej výške približne 1 000  metrov nad morom, je najdôležitejšou a najrozsiahlejšou vinohradníckou oblasťou Argentíny. 

Odkiaľ pochádza viac než 70% argentínskeho vína. Vinice začínajú už na samom okraji mesta pri mieste zvanom Lavalle a postupujú na juh asi 300 km až k mestu  Santa Rafael. Väčšina viníc je tu vedená na tradičný spôsob vedenia parral. V celej oblasti prevláda suché stepné podnebie a nezriedka denné teploty presahu až 40 stupňov Celzia. Nakoľko je oblasť Mendoza rozsiahla , ďalej sa delí na viac pod zón. 

Luján de Cuyo na juh od mesta Mendoza je najvhodnejšia pre modrú odrodu Malbec. 

Maipú, najteplejšia oblasť regiónu a dominuje tu hlavne odroda Cabernet Sauvignon.

Tupungato, je najznámejšie pre svoje vinice v nadmorskej výške až 1500 metrov nad morom s výsadbou Chardonnay a Pinot noir ( Rulandské modré ).

Severné regióny

Ďalej na sever sú regióny Salta a Catamarca ešte vyššie. Špičková vinica v Molinos sa nachádza vo výške 3000 m (9 900 stôp) – vyššie ako vrchol Mount St. Helens na severozápade Tichého oceánu. Nízke zemepisné šírky v tomto kúte Argentíny, ktoré sú s 22° s. š. š. až 28° severnej šírky podstatne bližšie k rovníku ako ktorákoľvek európska vinárska oblasť, sú zmiernené vysokou nadmorskou výškou a chladným horským vzduchom. Pestuje sa tu charakteristické aromatické biele hrozno Argentíny Torrontés, z ktorého sa vyrába štipľavé, intenzívne kvetinové, biele víno. 

V Argentíne sú aj niektoré vinárske oblasti, ktoré sú bližšie k pobrežiu Atlantiku ako k vysokým vrcholom Ánd. Patagónia na juhu krajiny je teraz domovom dvoch regiónov: Rio Negro a Neuquen, ktorých chladnejšie podmienky sú vhodné na výrobu vín vyrobených z Pinot Noir.