Toto víno je plné vôní ako limetka, verbena, ale aj jemných minerálnych nuancií (kamienk). V ústach svieži dotyk grapefruitov, mandlí, hlohu a ľahký dotyk kokosových orechov. Jeho minerálová mu dáva veľkú dĺžku. Koncentrovaný, plný a jemný, rovnako vynikajúci, keď je mladý alebo do veku 6 – 8 rokov.

Odroda Sauvignon 

Sauvignon blanc je stará francúzska odroda, známa aj ako ; Sauvignon jaune, Blanc Fume, Muskat-Silvaner, Fume blanc,Sauvignon Petit a Romorantin.  Podľa určitých zdrojov odroda vzniká spontánim krížením odroď Chenin blanc a Tramín. Najznámejšie vína pochádzajú z Francúzskej oblasti Loira. Čisto odrodové vína z apelácii Sancerre a Pouilly-Fumé sú vždy úplne suché, minerálne, harmonické a ovocné. Terroir ktorý vytvára rieka Loira a minerálne podložie je známe po celom svete a sú prototypom pre mnohé vína z iných oblastí sveta. V Bordeaux sa používa na biele cuvée v oblasti Graves kde sa dopĺňa o odrody  Semillon a Muscadelle . V prípade že sa vyskytne ušľachtilá pleseň Botrytis cinerea je hrozno spracované na prírodne sladké vína.  Napriek tomu že domovinou odrody je Francúzsko, najväčšie vinohrady sú práve v novom svete. Celá štvrtina svetovej plochy sa vyskytuje v USA v Napa Valley a Sonome. Rovnaké množstvo hektárov sa nachádza na Novom Zélande v najznámejšej krajine pre Sauvignon blanc. 

Marlborough je nielen najpodstatnejšia oblasť Nového Zéland ale aj najväčší regióne čo do množstva hektárov  so Sauvignonom. Oblasť je rozdelená do troch časti a to : Wairau Valley, Southern Valleys a Awatere Valley. V týchto oblastiach sa vyrábajú vína ktoré sú charakteristické vo aróme a to hlavne po  zelenej paprike, egrešoch a trávy. Často sa referuje aj ako vôňa pyrazinu ktorá je často spojovaná s nedostatočne prezretým hroznom. Rovnaké charakteristické črty majú vína z ďalších regiónov nového sveta ako čilské údolie Colchagua alebo argentínska Mendoza. Odroda je rozšírená aj v Strednej Európe kde sa používa na výrobu suchých aromatických vín. Najznámejšia  oblasť je na Slovensku považovaná Malokarpatská oblasť kde vina dosahujú primeranú cukornatosť a dostatok kyselín. 

Vek viniča:
65 a viac rokov

Pôda:
Kamenistá

Výroba:
Ako hold tradičným metódam je Sancerre d´Antan vyrábaný bez zjemňovania alebo filtrácie. Hrozno pochádza z vinice vysadenej roku 1936, prevažne na kamenistej pôde. Fermentuje v 4, 5 a 6 ročných dubových barikoch po čom nasleduje zrenie. Pred fľašovaným sú vykonané len dve preliatia (v súlade s lunárnym cyklom).

Víno a jedlo:
Sancerre d'Antan je výborným spoločníkom k rybe, mäkkýšom a bielemu mäsu. Hodí sa tiež k syru.

Charakter:
Toto víno je kompozíciou aróm s tónmi minerálov. Koncentrované, jemné a plné, výborné v mladosti a vhodné aj ku 6 až 8 ročnej archivácii.

Sancerre 
Je oblasť okolo rovnomenného mesta v centrálnej časti Francúzska. Známe hlavne suchými aromatickými bielymi vínami výlučne z odrody  Sauvignon blanc. Oblasť Sancerre je vhodná pre výrobu aromatických vín s príjemnou kyselinou zásluhou hlavne vápencovou a štrkovitou pôdou. Vinohradnícka tradícia tu je zakorenená už po stáročia, pričom mnohé osobnosti Francúzskych dejín ospevujú kvalitu vín z oblasti okolo dediny Chavignol. Terajšia apelácia Sancerre AOC vzniká ešte v roku 1936. V súčasnosti je v oblasti viac než 300 vinohradníkov / vinárov ktorý pokrývajú oblasť 16 obcí ktoré môžu používať štatút AOC Sancerre.Terroir v Sancerre je rozdelený na tri hlavné časti a to podľa podložia. 1. Oxfordský vápenec tiež označovaný ako Caillottes / Griottes. 2.Kimmeridgianský vápenec a 3.Sliex tu známy aj ako pazúrik. 

Práve Silex je považovaný za najlepšie podložie a vyskytuje sa v najžiadanejších vinohradoch a to hlavne v obciach :Bannay, Saint-Satur, Ménétréol-sous-Sancerre, Thauvenay, a Vinon. Okrem  Sancerre AOC sa Silex nachádza v  Pouilly-Fume. Silex pomáha dotvárať vína odrody Sauvignon blanc ktoré sú extrémne harmonické, minerálne a majú veľký potenciál zrenia v flaši. Kimmeridgianský vápenec  je zmiešaninou vápenca a ílu, vo Francúzsku nazývaný aj argilo-calcaire, nachádza sa prevažne v oblasti okolo obcí Sancerre a Chavignol, kde sa dá nájsť fosílie ulitníkov a ustríc. Vina ktoré pochádzajú z tochto terroiru majú silnú minerálnu príchuť ktorá pripomína slanosť mora .Ak by Loira mala rovnakú klasifikáciu ako Brugundsko tak práve Chavignol by mal najviac vinohradov Grand cru. Vinohrady v Chavignole a Amigny sú extrémne strmé čo neumožňuje používanie strojov na obrábanie. Najstrmšia časť sa volá Les Monts Damnés, odkiaľ pochádzajú najplnšie vína. celej apelácie Sancerre. Ďalší historický vinohrad Culs de Beaujeu o ktorom sú záznamy od roku 1328,ktorý je o niečo chladnejší ale zas produkuje vína s výraznou arómou tropického ovocia, ktorá je podporená silnou kyselinou. Oxfordský vápenec má názov odvodený od geologického obdobia. Nachádza sa nižšie pod úbočím a pod vrstvou Kimmeridgianského vápeneca. Vína ktoré sú dopestované na oxfordskom vápenci má expresívny charakter kde dominujú citrusové plody ako limetky,citorny a pomaranče.Vo všeobecnosti sa dá povedať že tieto vína sú určené aby boli skonzumované do 3 rokov od fľašovania. Majú príjemnú kyselinu, harmonický charakter a jednoduché telo. Vhodné víno na každý deň. Väčšinou sa Oxfordský vápenec nachádza v obciach Bué, Sainte-Gemme,Verdigny a Sury-en-Vaux.

Vinohradnícka oblasť Loira

Oblasť kopíruje rieku Loira, ktorá pramení vo Francúzskom stredohorí a vlieva sa do Atlantického oceánu. Región má rozdeľuje do 5 podoblastí : Centrálna Loira, Touraine, Saumur,Anjou a  Pays Nantais.

Centrálna Loira najvýchodnejšia vinohradnícka oblasť Loiry. Centrom regiónu je Sancerre, rodisko Sauvignonu blanc. Okrem apelácie Sancerre AOC sa tu nachádzajú aj menej známe dediny ktoré dorábajú suché biele vína zo Sauvignonu blanc. Najspoľahlivejšie vína pochádzajú z apelácií : Menetou-Salon, Pouilly-Fumé, Quincy, Reuilly, Chateaumeillant a Coteaux du Giennois. V malých množstvách sa tu pestuje Pinot noir a Gamay. 

Touraine je oblasť známe aj ako záhrada Francúzska. Dominujú tu biele vína vyrobené z odrody Chenin blanc. Za zmienku stoja aj červené vína s ovocnou chuťou. Najpestovanejšie modré odrody sú Malbec a Cabernet franc. Medzi najznámejšie apelácie patria : Bourgueil, Chinon, Montlouis-sur-Loire, St Nicolas de Bourgueil Touraine a Vouvray.

Saumur rozlohou najmenšia oblasť, ktorá sa zameriava na červené vína z odrody Cabernet franc a to hlavne zo Saumur-Champigny.

Anjou vďaka svojej polohe je najlepšia oblasť na výrobu prírodne sladkých vín z odrody Chenin blanc. Hlavné apelácie sú  :Bonnezeaux, Coteaux du Layon a Quarts de Chaume. Svetoznáme biele vína sa tu dorábajú v malom regióne Savennières.

Pays Nantais je najzápadnejšia časť Loiry, ktorá sa rozprestiera v okolí mesta Nantes. Dominujú to minerálne, suché biele vína z odrody Melon de Bourgogne. Oblasť sa dá ďalej rozdeliť na apelácie :Muscadet Coteaux de la Loire, Muscadet Cotes de Grandlieu , Muscadet Sevre et Maine , Coteaux d’Ancenis a Muscadet.

Domaine Henri Bourgeois 

Rodinné vinárstvo z oblasti Loiry. Aktuálnu 10, generáciu vinohradníkov a vinárov z obce Chavignol vedie Arnaud Bourgeois. Family Bourgeois sa zameriava na výrobu prémiových vín z odrôd Sauvignon blanc a Pinot noir. Základom produkcie sú prémiové biele vína z  najznámejšej oblasti Sancerre z okolia obce Sancerre a dedinky Chavignol. Vrcholom produkcie sú vína ako napríklad : Sancerre d'Antan,   Jadis Sancerre a biele prírodne sladké víno 
Vendanges de la Saint-Charles. Ďalšie vína z najvýznamnejšej odrody Sauvignon pochádzajú z obcí  Pouilly-Fumé,Menetou-Salon, Quincy,Cheverny a Côteaux du Giennois. Celková rozloha vinohradov aktuálne presahuje cez 72 hektárov a rozčlenené do 120 parcel. 

Francúzske víno

Francúzsko, ktorému v nemalej miere pomáha nádych frankofílie medzi väčšinou milovníkov vína, sa napriek tomu môže pochváliť niektorými z najväčších vinárskych oblastí a referenčnými vínami na svete. Francúzsko, domov Bordeaux, Burgundska a Champagne, je pravdepodobne najdôležitejšou vinárskou krajinou na svete. Po stáročia vyrábala víno vo väčšom množstve – a údajne vyššej kvality – ako ktorýkoľvek iný národ. Víno je zakorenené vo francúzskej kultúre takmer na všetkých úrovniach spoločnosti; je to nápoj elity aj obyčajných ľudí a kľúčový symbol rímskeho katolicizmu, väčšinového náboženstva vo Francúzsku.

Trvalou príťažlivosťou francúzskeho vína však nie je nevyhnutne jeho objem alebo prestíž, ale skôr rozmanitosť dostupných štýlov. Preferencie spotrebiteľov sa v priebehu storočí zmenili a podporili vývoj nových štýlov vína z terénu a odrôd viniča, ktoré majú francúzski vinári k dispozícii. Červené, biele, ružové, sladké, suché, šumivé, opulentné, strohé, minerálne voňavé, ovocné – francúzske vinice vyrábajú vína, ktoré zodpovedajú každému z týchto deskriptorov. 

Terroir a hrozno

Od žulových kopcov Beaujolais až po slávne kriedové svahy Chablis a štrky Médocu, miesta, na ktorých boli vybudované francúzske vinice, sa považujú za životne dôležité a sú jadrom konceptu terroir. Terroir regiónu určuje odrody viniča používané na výrobu tradičných vín. V časoch pred efektívnym pestovaním viniča pestovali vinohradníci všetko, čo najlepšie vyhovovalo miestnej pôde a podnebiu, pričom si vyberali z (často obmedzeného) výberu odrôd viniča, ktoré mali k dispozícii. 

Vzťah medzi francúzskymi vinárskymi oblasťami a ich kľúčovými odrodami sa teda prirodzene vyvíjal počas mnohých storočí, čoho príkladom je úzky vzťah medzi Pinot Noir a Burgundsko. Tam, kde sa odroda používala vo viacerých regiónoch, prirodzene sa vyvinul aj štýl (štýly) vína, ktoré vyrába v každom z nich. Porovnajte napríklad rozdiel medzi Chardonnay v Champagne (svieže, kyslé, kyslé, šumivé) a v Mâcone (guľatejšie, zrelšie, bohatšie, tiché). 

Klíma

Rozmanitosť francúzskeho vína je čiastočne spôsobená širokou škálou podnebia v krajine. Šampanské, jeho najsevernejšia oblasť, má jedno z najchladnejších podnebí na svete vinohradníctva – v ostrom kontraste s teplým a suchým údolím Rhôny vzdialeným 560 km na juhovýchode.

Bordeaux na juhozápade má prímorské podnebie silne ovplyvnené Atlantickým oceánom na západe a rôznymi riekami, ktoré sa vinú medzi jeho vinicami. Východné regióny ako Burgundsko a Alsasko majú ďaleko od akéhokoľvek oceánskeho vplyvu kontinentálne podnebie s teplými, suchými letami a chladnými zimami.

Na hlbokom juhu Francúzska sa Provensálsko a Languedoc-Roussillon tešia jednoznačne stredomorskému podnebiu, ktoré sa vyznačuje horúcimi letami a relatívne miernymi zimami. Juhozápad je však ovplyvnený stredomorským a atlantickým podnebím (je geografickým medzitým – často vyjadreným v štýle a zložení vín).

Topografia

Geológia a topografia skutočne zohrávajú rovnako dôležitú úlohu v rozmanitosti francúzskeho vína. Veľký počet nezávisle uznaných vinárskych oblastí a podoblastí v krajine odráža širokú škálu pôdnych typov – a krajiny, ktorá ich vytvorila.

Tie sa tiahnu od hôr a kopcov na východe, v ktorých sa nachádzajú regióny Savojsko a Jura (a ďalej na juh, menej známe IGP Alpes-Maritimes a Alpes-de-Haute-Provence) do nízko položených krajín na západe, vrátane dolného údolia Loiry (a ako Muscadet) a väčšieho regiónu Cognac južne od Loiry a severne od Bordeaux.

Každý región a pod región možno definovať podľa jeho osobitných zemepisných vlastností, ktoré zase vytvárajú špecifické vlastnosti vín, ktoré sa v ňom vyrábajú. Rovnako ako vo väčšine vinohradníckych oblastí, mnohé vinohradnícke oblasti nasledujú alebo susedia s aluviálnymi systémami a riekami, pričom kombinujú priaznivú geografiu a v minulosti aj obchodnú dopravu.Loira – najdlhšia francúzska rieka – nie je výnimkou, ktorá má pôvod na centrálnej náhornej plošine a vo viniciach Auvergne, preteká takzvanou Hornou Loirou (a jej vlajkovými loďami Sancerre a Pouilly-Fumé), potom sa stala údolím Loiry (Touraine a Anjou) a potom zahŕňa Muscadet a menšie Vendée-Poitou.

Dokonca aj na juhozápade je veľká časť významu Bordeaux spôsobená jeho polohou na pobreží, kde sa stalo základňou pre svojich susedov proti prúdu rieky, vrátane Bergerac na rieke Dordogne a Côtes de Duras (a niekoľko regiónov juhozápadného Francúzska) na Gironde.

Apelácie 

Francúzsky apelačný systém bol vytvorený začiatkom 20. storočia a odvtedy bol napodobňovaný v mnohých ďalších krajinách. Tento zložitý systém právnych predpisov v konečnom dôsledku definuje každú vinársku oblasť a jej hranice a ukladá prísne pravidlá týkajúce sa vinárskych postupov.

Jej kľúčovými cieľmi sú ochrana názvov francúzskych vín a zaručenie kvality a pôvodu samotných výrobkov. Žiadna iná krajina nerozvinula svoj apelačný systém v takom rozsahu; od roku 2023 existovalo viac ako 350 kontrolovaných označení pod titulmi AOC a ďalších 75 titulov Vin de Pays/IGP.

Kľúčovým faktorom pri vývoji komplexnej, komplexnej kategorizácie francúzskych vínnych štýlov a úrovní kvality je ich samotný objem a rozmanitosť, ako je uvedené vyššie. Každý rok krajina vyprodukuje viac ako 50 miliónov hL vína (6500 miliónov štandardných fliaš) z približne 1,9 milióna akrov (775 000 ha) viníc.