Biele suché víno ktoré má slabo žltú farbu. Vo vôni dominujú živé kvety agátu a bazy.V dobrých ročníkov sa nachádzajú aj vône citrusových plodov a exotického ovocia. Dostatok kyselín vytvára siežosť ktorá dáva vínu možnosť vyzrievania vo flaši. Víno je 100% Chardonnay z malej apelácie Rully appellation controllé  ktorá sa nachádza na samom severe regionu Côte Chalonnaise. Surovina pochádza z vinice ktorá má priemerný vek viac ako 30 rokov, ktorá je na vápencovom podloží. Víno zrelo 10 mesiacov v tankoch z nehrdzajúcej oceli. 

Charateristika :

Víno svetložltej farby, s éterikou vôňou po hruške, tropickom ovocí a vanilky. Vďaka terroiru má víno príjemú kyselinku ktorá harmonizuje s plným telom.

Odroda Chardonnay 

Najznamejšia odroda sveta, rovnako rozširená po svete ako Cabernet Sauvignon. Známa aj ako ; Aubaine, Beaunois, Gamay blanc, Melon blanc , Morillon,  Ruländer Weiß, a Weißer Clevner. Vína z odrody Chardonnay možu mať široké spektrum štýlu a to hlavne vďaka schopnosti prejaviť  terroir ale aj rukopis vinára. Najdrahšie vína pochádzajú z Burgundska a Champagne. V Burgundsku je Chardonnay hlavna biela odroda a tvorí viac ako 95% plochy, najlepšie sa uplatnuje na severe oblasti. Chardonnay je hlavnou odrodou pre výrobu šumivého vína z burgundska známeho aj ako Crémant de Bourgogne. Oba regiony Burgundsko aj Champagne  sú považované ako Cool climate , kde sa prejavuje vpyiv ročníka a polohy a terroiru viac ako jednotlivý výrobca. Vína majú intenzívnu kyselinku, ovocný charakter a primeraný obsah alkoholu. V Champagne sa používa do Cuvée s ( Pinot noir a Menuier) pre svoju intenzívnu kyselinku a napomáha tak k dlhovekosti vín. Vína z teplejších regionov ako Galilea, Colchagua, Mendoza  a južného Francúzska

sú plnšie, hustejšie a s charakterom tropického ovocia a vanilky. Často sú školené v dubových sudoch a nechávajú sa vyzrievať na kaloch čo podporuje ich komplexnosť. Práve plný a intenzívny štyl týchto vín sa používa na doplnenie dalších odrôd ako napríklad Viognier alebo Sauvignon. 

Apelácia Rully 

Vinohrady apelácie sa rozprestierajú od dedinky Chagny až k Mercurey. Pomenovaná po galsko - románskom panovníkovi Rubiliusovi. Tento fakt dáva za pravdu že práve tunajšia oblasť  má niekoľko-storočnú historiu pestovanie viniča. V roku 1822 bolo zaznamenané že práve z tejto dedinky pochádzalo prvé šumivé víno z Burgundska. Počas celého 19. storočia väčšina vín mousseux a crémant pochádalo pravé odtialto. V súčastnosti Rully AOC produkuje približne 65% bieleho vína a len 35 % červeného. Vína z obce Rully majú príjemnú sviežosť, nakoľko tu dominuje kontinentálne podnebie,ktoré je potrebné hlavne v letnom období, kedy je riziko  vysokých teplôt.

Burgundsko / Bourgogone 

Spolu s Bordeaux najznamejšia vinohradnícka oblasť vo Francúzsku. S rozlohou 30 000 hektárov viníc, produkuje ani nie 1/3 objemu čo Bordeaux. Celá oblasť sa dá rozdeliť do niekoľkých sub regionov, v ktorých sa dorábajú vína s jedinečným charakterom. Cote d'Or  ( Cote de Nuits a Cote de Beaune ), Cote Chalonnaise a Maconnais sa nachádzajú v centrálnej časti admninistratívneho regionu Burgundsko.  Chablis  sa nachádza v departmente  Yonne a má blišie k Champagne ako k Beaune.  Samostatnou časťou Burgundska je Beaujolais, ktoré patrí do departmentu Rhône-Alpes. Odrodová skladba v Burgundsku je naviazaná hlavne na 2 odrody a to Chardonnay a Pinot noir.  Medzi vedlajšie odrody patria : Aligoté a Gamay. Mimo týchto najznamejších odrôd sa tu pestuje aj César a Sauvignon blanc. 

Maison Louis Latour

Rodina Latour je dlhodobo etablovaná v burgundskom obchode s vínom. Začínali ako pestovatelia viniča v dedine Aloxe-Corton už v 60. rokoch 18. storočia a v roku 1797 založili dnešný podnik Maison Louis Latour. Dnes sú jedným z najznámejších mien regiónu, ktorí vyrábajú vína z vlastnej 50-hektárovej domény na Côte d’Or a z hrozna a vína nakúpeného prostredníctvom negociačnej zložky podniku. Všetky svoje sudy vyrábajú aj vo svojej malej tradičnej bednárni v Savigny-Lès-Beaune. Spoločnosť je v rodinnom vlastníctve už 11 generácií a teraz ju vedie 7. osoba, ktorá prevzala meno Louis Latour. Schopne ho podporuje hlavný vinár Jean Charles Thomas a riaditeľ domény Christophe Deola. Rodina vždy čerpala zo svojich skúseností, ktoré nadobudli viac ako 220 rokov, a využila tento pohľad a dlhodobý pohľad na inovácie. Prvé príklady zahŕňajú prvé výsadby Chardonnay v Corton-Charlemagne po Phylloxere, rozvoj medzinárodných trhov v 60. rokoch 19. storočia a presadzovanie vín z Mâcon-Lugny od roku 1956. Medzi novšie inovácie patrí prijatie popredných trvalo udržateľných vinohradníckych postupov od 90. rokov 20. storočia, kúpa producenta Chablis Simonnet-Febvre v roku 2003 a potom producenta Beaujolais Henryho Fessyho v roku 2008.

Najväčší výrobca v v Burgundsku

Domaine Louis Latour pokrýva 48 hektárov viníc, od červených Grand Cru Chambertin a Romanée-Saint-Vivant na Côte de Nuits po biele Grand Cru Corton-Charlemagne a Chevalier-Montrachet na Côte de Beaune. V priebehu 19. storočia sa spoločnosť posilnila a vyvrcholila kúpou týchto výnimočných lokalít. Dnes vinice Louisa Latoura predstavujú najväčší holding viníc Grand Cru v Burgundsku. Pestré a rozmanité terroir Burgundska sú jedinečné a vlastnosti každého pozemku sú vyjadrené prostredníctvom vín jednej odrody. V Burgundsku sa naše červené vína vyrábajú z Pinot Noir a naše biele vína z Chardonnay. Hrozno sa zbiera ručne, hrozno Pinot noir sa triedi a zbavuje stopky, zatiaľ čo biele sa triedi a potom sa dostáva priamo do lisu.

Christophe Deola má na starosti Domaine Louis Latour od roku 2017. Enológ a inžinier prestížneho Agronomického inštitútu v Paríži Christophe Deola začal svoju kariéru ako enológ v Bordeaux na Château Phélan-Ségur. Potom nastúpil do Národného ústavu Poľnohospodársky výskum pred cestou do Tasmánie v Austrálii s cieľom vinifikovať vína z Piper's Brook Winery. Po práci pre rôzne burgundské domény nastúpil v roku 2011 do Maison Louis Latour ako technický riaditeľ a potom bol v roku 2017 vymenovaný za riaditeľa Domaine Louis Latour. Vášnivý, erudovaný a pedantný, jeho hľadanie dokonalosti je každodennou snahou, ktorej cieľom je vyrábať vína postava, jemnosť a elegancia. Od začiatku 90. rokov Maison Louis Latour aktívne praktizuje udržateľné vinohradníctvo a pracuje na ochrane ekosystémov a biodiverzity svojich viníc. Christophe Deola zdieľa túto víziu a aktívne sleduje a rozvíja prácu, ktorú už zaviedli jeho predchodcovia. V tomto duchu sa Maison Louis Latour rozhodol praktizovať tradičné vinohradnícke techniky pri starostlivosti o pôdu je nevyhnutné, aby vinič mohol rásť v najlepších podmienkach. Niekoľko príkladov nášho záväzku chrániť ekosystém je používanie krycích plodín medzi riadkami, výroba vlastného kompostu a alternatívne opatrenia na nechemickú kontrolu škodcov.

Inovácia je jadrom Maison Louis Latour od nášho založenia a dnes sme v popredí výskumu vína v Burgundsku. Náš výskum skúma vplyv pestovania viniča a výroby vína na klímu, životné prostredie a geologickú zložitosť každého pozemku a genetickú rozmanitosť viniča v našich vinohradoch. Od roku 1996 sú naše meteorologické stanice spravované v spolupráci s Univerzitou v Dijone, zhromaždené údaje nám umožnili prijímať lepšie rozhodnutia o riadení vinohradov. V posledných rokoch táto práca zašla ešte ďalej s iniciatívou s názvom „Paysage“de Corton'. Iniciatíva vychádza z práce, ktorú začal Maison Louis Latour a v roku 2009 sa stala združením s ďalšími pestovateľmi z dediny Aloxe Corton. Toto partnerstvo medzi pestovateľmi je jedinečné a snaží sa riešiť problémy erózie, odvodňovania v dedinských vinohradoch a realizuje projekty, ako je výsadba stromov a živých plotov a údržba včelích úľov na podporu biodiverzity.

Ušľachtilý terroir je ústredným prvkom skvelého vína, avšak na dosiahnutie tohto cieľa je nevyhnutná práca vysokokvalifikovaného tímu. V každej fáze je potrebná mimoriadna pozornosť venovaná detailom, aby sa zabezpečilo prijatie správnych rozhodnutí. To platí najmä pri prerezávaní a manažmente koruny.

Filozofia Domaine Louis Latour bola vždy taká maximalizovať kvalitu hrozna na výrobu skvelých vín; 90 % práce sa robí vo vinohradoch, ale zvyšných 10 % je kritických. Starostlivosť a pozornosť venovaná detailom v našich vinohradoch sa prenáša do nášho vinárstva, kde sa zaviazali k tradičným a manuálnym technikám. Všetky vína domaine sa vyrábajú v Aloxe-Cortone v krásnom Corton Grancey Cuverie. 

Francúzske víno

Francúzsko, ktorému v nemalej miere pomáha nádych frankofílie medzi väčšinou milovníkov vína, sa napriek tomu môže pochváliť niektorými z najväčších vinárskych oblastí a referenčnými vínami na svete. Francúzsko, domov Bordeaux, Burgundska a Champagne, je pravdepodobne najdôležitejšou vinárskou krajinou na svete. Po stáročia vyrábala víno vo väčšom množstve – a údajne vyššej kvality – ako ktorýkoľvek iný národ. Víno je zakorenené vo francúzskej kultúre takmer na všetkých úrovniach spoločnosti; je to nápoj elity aj obyčajných ľudí a kľúčový symbol rímskeho katolicizmu, väčšinového náboženstva vo Francúzsku.

Trvalou príťažlivosťou francúzskeho vína však nie je nevyhnutne jeho objem alebo prestíž, ale skôr rozmanitosť dostupných štýlov. Preferencie spotrebiteľov sa v priebehu storočí zmenili a podporili vývoj nových štýlov vína z terénu a odrôd viniča, ktoré majú francúzski vinári k dispozícii. Červené, biele, ružové, sladké, suché, šumivé, opulentné, strohé, minerálne voňavé, ovocné – francúzske vinice vyrábajú vína, ktoré zodpovedajú každému z týchto deskriptorov. 

Terroir a hrozno

Od žulových kopcov Beaujolais až po slávne kriedové svahy Chablis a štrky Médocu, miesta, na ktorých boli vybudované francúzske vinice, sa považujú za životne dôležité a sú jadrom konceptu terroir. Terroir regiónu určuje odrody viniča používané na výrobu tradičných vín. V časoch pred efektívnym pestovaním viniča pestovali vinohradníci všetko, čo najlepšie vyhovovalo miestnej pôde a podnebiu, pričom si vyberali z (často obmedzeného) výberu odrôd viniča, ktoré mali k dispozícii. 

Vzťah medzi francúzskymi vinárskymi oblasťami a ich kľúčovými odrodami sa teda prirodzene vyvíjal počas mnohých storočí, čoho príkladom je úzky vzťah medzi Pinot Noir a Burgundsko. Tam, kde sa odroda používala vo viacerých regiónoch, prirodzene sa vyvinul aj štýl (štýly) vína, ktoré vyrába v každom z nich. Porovnajte napríklad rozdiel medzi Chardonnay v Champagne (svieže, kyslé, kyslé, šumivé) a v Mâcone (guľatejšie, zrelšie, bohatšie, tiché). 

Klíma

Rozmanitosť francúzskeho vína je čiastočne spôsobená širokou škálou podnebia v krajine. Šampanské, jeho najsevernejšia oblasť, má jedno z najchladnejších podnebí na svete vinohradníctva – v ostrom kontraste s teplým a suchým údolím Rhôny vzdialeným 560 km na juhovýchode.

Bordeaux na juhozápade má prímorské podnebie silne ovplyvnené Atlantickým oceánom na západe a rôznymi riekami, ktoré sa vinú medzi jeho vinicami. Východné regióny ako Burgundsko a Alsasko majú ďaleko od akéhokoľvek oceánskeho vplyvu kontinentálne podnebie s teplými, suchými letami a chladnými zimami.

Na hlbokom juhu Francúzska sa Provensálsko a Languedoc-Roussillon tešia jednoznačne stredomorskému podnebiu, ktoré sa vyznačuje horúcimi letami a relatívne miernymi zimami. Juhozápad je však ovplyvnený stredomorským a atlantickým podnebím (je geografickým medzitým – často vyjadreným v štýle a zložení vín).

Topografia

Geológia a topografia skutočne zohrávajú rovnako dôležitú úlohu v rozmanitosti francúzskeho vína. Veľký počet nezávisle uznaných vinárskych oblastí a podoblastí v krajine odráža širokú škálu pôdnych typov – a krajiny, ktorá ich vytvorila.

Tie sa tiahnu od hôr a kopcov na východe, v ktorých sa nachádzajú regióny Savojsko a Jura (a ďalej na juh, menej známe IGP Alpes-Maritimes a Alpes-de-Haute-Provence) do nízko položených krajín na západe, vrátane dolného údolia Loiry (a ako Muscadet) a väčšieho regiónu Cognac južne od Loiry a severne od Bordeaux.

Každý región a pod región možno definovať podľa jeho osobitných zemepisných vlastností, ktoré zase vytvárajú špecifické vlastnosti vín, ktoré sa v ňom vyrábajú. Rovnako ako vo väčšine vinohradníckych oblastí, mnohé vinohradnícke oblasti nasledujú alebo susedia s aluviálnymi systémami a riekami, pričom kombinujú priaznivú geografiu a v minulosti aj obchodnú dopravu.Loira – najdlhšia francúzska rieka – nie je výnimkou, ktorá má pôvod na centrálnej náhornej plošine a vo viniciach Auvergne, preteká takzvanou Hornou Loirou (a jej vlajkovými loďami Sancerre a Pouilly-Fumé), potom sa stala údolím Loiry (Touraine a Anjou) a potom zahŕňa Muscadet a menšie Vendée-Poitou.

Dokonca aj na juhozápade je veľká časť významu Bordeaux spôsobená jeho polohou na pobreží, kde sa stalo základňou pre svojich susedov proti prúdu rieky, vrátane Bergerac na rieke Dordogne a Côtes de Duras (a niekoľko regiónov juhozápadného Francúzska) na Gironde.

Apelácie 

Francúzsky apelačný systém bol vytvorený začiatkom 20. storočia a odvtedy bol napodobňovaný v mnohých ďalších krajinách. Tento zložitý systém právnych predpisov v konečnom dôsledku definuje každú vinársku oblasť a jej hranice a ukladá prísne pravidlá týkajúce sa vinárskych postupov.

Jej kľúčovými cieľmi sú ochrana názvov francúzskych vín a zaručenie kvality a pôvodu samotných výrobkov. Žiadna iná krajina nerozvinula svoj apelačný systém v takom rozsahu; od roku 2023 existovalo viac ako 350 kontrolovaných označení pod titulmi AOC a ďalších 75 titulov Vin de Pays/IGP.

Kľúčovým faktorom pri vývoji komplexnej, komplexnej kategorizácie francúzskych vínnych štýlov a úrovní kvality je ich samotný objem a rozmanitosť, ako je uvedené vyššie. Každý rok krajina vyprodukuje viac ako 50 miliónov hL vína (6500 miliónov štandardných fliaš) z približne 1,9 milióna akrov (775 000 ha) viníc.