Tento Pinot Noir má jemnú granátovú farbu. Na nose nájdete arómu čerešní, lesných jahôd a čerstvých čiernych ríbezlí. Jeho chuťové bunky sú elegantné a hodvábne s ovocnými, dymovými a mätovými tónmi. Pochutnáte si na ňom ako aperitív, s jablkovou makrelou na oleji, grilovaným steakom z tuniaka, pečenou hydinou, Brie de Meaux...

Podávať ho budete pri teplote 14-16°C.

Má pivničný potenciál 4 roky.

Odroda : Pinot noir / Rulandské modré /Burgundské modré 

Predpokladá sa že názov Pinot vznikol podľa názvu dediny Pignols ktorá sa nachádza v centrálnej časti Francúzska známej ako Auvergne. Historické zmienky ukazujú že práve toto je miesto odkiaľ  sú všetky odrezky tejto odrody pre všetky hlavné vinohradnícke oblasti Francúzska. Ďalšia teória udáva že názov vznikol od talianskej odrody Pignolo ktorá pochádza zo severovýchodnej oblasti Friuli-Venezia Giulia. Pinot noir je celosvetovo rozšírená odroda pričom má niekoľko synonymom : Black Burgundy v Spojených štátov amerických , Blauer Spätburger v Nemecku  a nemecky hovoriacej časti Švajčiarska. Clevener alebo Klävner je názov z oblasti Alsaska  ďalších častiach Nemecka a Švajčiarska. Savagnon noir je najznámejšie pomenovanie pre Pinot noir z oblasti Jury.

Víno z odrody Pinot noir 

Táto odroda je známa predovšetkým vďaka svojej tenkej šupke, a tým aj menej intenzívnou farbou vína oproti iným známym vína ako Cabernet Sauvignon, Merlot alebo Syrah. Napriek tomu je vyhľadávaná vinohradníkmi a vinármi keďže dokáže ako jedna z mála odrôd najvierihodnotnejšie prejaviť terroir a ročník do chuťového profilu vína. 

Najznámejšie vína sa produkujú v najsevernejšej oblasti pre červené vína v Burgundsku a to hlavne v severnej časti Cote d'Or známej aj ako Cote de Nuits. Na 95% plochy je  pestovaná výlučne táto odroda a najväčšie množstvo Grand Cru vinohradov v Burgundsku sa nachádza na malom území medzi obcami Marsanny na sever až po Nuits Saint Georges na juhu. 

Druhá najznámejšia oblasť na svete sa nachádza na opačnom konci sveta. Central Otago na južnej časti Južného ostrova Nového Zélandaje považovaná za jednu z mála oblasti na svete kde sa darí dopestovať vína z odrody Pinot noir ktoré sa kvalitou môžu rovnať Burgundskému. 

Aromatický profil 

Žiadna iná odroda nedokáže mať taký aromatický profil ako práve Pinot noir.

Najčastejšie sa stretneme s bledo-rubínovou farbou ktorá sa vekom stráca a nadobúda tehlový odtieň s oranžovým okrajom. Vôňa je plná lesného ovocia ako čerešne, brusníc, sliviek a malín. 

Vekom sa armotikazmení na vanilku, korenie, hríby a v niektorých prípadov na popadané lístie. 

Chuť je charakteristická vďaka príjemným trieslovinám a sviežou kyselinou čo je výhodou oproti Cabernet Sauvignon. 

Vignobles Foncalieu

Vinárstvo Foncalieu pracuje sa spôsobe družstva ktoré zahrňuje viac ako 600 vinohradníkov z oblasti Languedoc-Roussillon. Prémiové vína sú z najslávnejších apelácii Južného Francúzska a to hlavne : Saint Chinian, Minervois, Corbières a Picpoul de Pinet.  

Oblasť Languedoc-Roussillon

Languedoc-Roussillon nie je oficiálnou apeláciou ale skôr komerčným názvom pre oblasť nachádzajúcu sa na juhozápade Francúzska. Na východe oblasť začína pri meste Nimes a končí až pri hraniciach so Španielskom. Celá oblasť má veľa apelácii so štatútom AOC medzi ktoré najznámejšie patria :Minervois , Banylus, Maury, Saint-Chinian a Languedoc.Languedoc a Roussillon sú dve rozličné oblasti, ktoré sa dajú rozlíšiť geograficky a aj kultúrne. Kým Languedoc je celý prepojený s Francúzskom, Roussillon je historicky naviazaný na Španielsko a blízke Katalánsko. Celá oblasť môže byť zahrnutá do jednotnej apelácie Pays d'Oc IGP, pričom je jedno či sa vinohrad nachádza v Languedocu alebo v Roussillone. Ak je čisto v administratívne oblasti Rousillone môžu byť vína zaradené do IGP Côtes Catalanes. Naopak apelácia Languedoc AOP, vznikla ako premenovanie niekdajšej Côteaux du Languedoc. Pričom. do celej apelácii sú zahrnuté podoblasti :  Hérault, La Clape a Quatourze  v regióne Aude.

Francúzske víno

Francúzsko, ktorému v nemalej miere pomáha nádych frankofílie medzi väčšinou milovníkov vína, sa napriek tomu môže pochváliť niektorými z najväčších vinárskych oblastí a referenčnými vínami na svete. Francúzsko, domov Bordeaux, Burgundska a Champagne, je pravdepodobne najdôležitejšou vinárskou krajinou na svete. Po stáročia vyrábala víno vo väčšom množstve – a údajne vyššej kvality – ako ktorýkoľvek iný národ. Víno je zakorenené vo francúzskej kultúre takmer na všetkých úrovniach spoločnosti; je to nápoj elity aj obyčajných ľudí a kľúčový symbol rímskeho katolicizmu, väčšinového náboženstva vo Francúzsku.

Trvalou príťažlivosťou francúzskeho vína však nie je nevyhnutne jeho objem alebo prestíž, ale skôr rozmanitosť dostupných štýlov. Preferencie spotrebiteľov sa v priebehu storočí zmenili a podporili vývoj nových štýlov vína z terénu a odrôd viniča, ktoré majú francúzski vinári k dispozícii. Červené, biele, ružové, sladké, suché, šumivé, opulentné, strohé, minerálne voňavé, ovocné – francúzske vinice vyrábajú vína, ktoré zodpovedajú každému z týchto deskriptorov. 

Terroir a hrozno

Od žulových kopcov Beaujolais až po slávne kriedové svahy Chablis a štrky Médocu, miesta, na ktorých boli vybudované francúzske vinice, sa považujú za životne dôležité a sú jadrom konceptu terroir. Terroir regiónu určuje odrody viniča používané na výrobu tradičných vín. V časoch pred efektívnym pestovaním viniča pestovali vinohradníci všetko, čo najlepšie vyhovovalo miestnej pôde a podnebiu, pričom si vyberali z (často obmedzeného) výberu odrôd viniča, ktoré mali k dispozícii. 

Vzťah medzi francúzskymi vinárskymi oblasťami a ich kľúčovými odrodami sa teda prirodzene vyvíjal počas mnohých storočí, čoho príkladom je úzky vzťah medzi Pinot Noir a Burgundsko. Tam, kde sa odroda používala vo viacerých regiónoch, prirodzene sa vyvinul aj štýl (štýly) vína, ktoré vyrába v každom z nich. Porovnajte napríklad rozdiel medzi Chardonnay v Champagne (svieže, kyslé, kyslé, šumivé) a v Mâcone (guľatejšie, zrelšie, bohatšie, tiché). 

Klíma

Rozmanitosť francúzskeho vína je čiastočne spôsobená širokou škálou podnebia v krajine. Šampanské, jeho najsevernejšia oblasť, má jedno z najchladnejších podnebí na svete vinohradníctva – v ostrom kontraste s teplým a suchým údolím Rhôny vzdialeným 560 km na juhovýchode.

Bordeaux na juhozápade má prímorské podnebie silne ovplyvnené Atlantickým oceánom na západe a rôznymi riekami, ktoré sa vinú medzi jeho vinicami. Východné regióny ako Burgundsko a Alsasko majú ďaleko od akéhokoľvek oceánskeho vplyvu kontinentálne podnebie s teplými, suchými letami a chladnými zimami.

Na hlbokom juhu Francúzska sa Provensálsko a Languedoc-Roussillon tešia jednoznačne stredomorskému podnebiu, ktoré sa vyznačuje horúcimi letami a relatívne miernymi zimami. Juhozápad je však ovplyvnený stredomorským a atlantickým podnebím (je geografickým medzitým – často vyjadreným v štýle a zložení vín).

Topografia

Geológia a topografia skutočne zohrávajú rovnako dôležitú úlohu v rozmanitosti francúzskeho vína. Veľký počet nezávisle uznaných vinárskych oblastí a podoblastí v krajine odráža širokú škálu pôdnych typov – a krajiny, ktorá ich vytvorila.

Tie sa tiahnu od hôr a kopcov na východe, v ktorých sa nachádzajú regióny Savojsko a Jura (a ďalej na juh, menej známe IGP Alpes-Maritimes a Alpes-de-Haute-Provence) do nízko položených krajín na západe, vrátane dolného údolia Loiry (a ako Muscadet) a väčšieho regiónu Cognac južne od Loiry a severne od Bordeaux.

Každý región a pod región možno definovať podľa jeho osobitných zemepisných vlastností, ktoré zase vytvárajú špecifické vlastnosti vín, ktoré sa v ňom vyrábajú. Rovnako ako vo väčšine vinohradníckych oblastí, mnohé vinohradnícke oblasti nasledujú alebo susedia s aluviálnymi systémami a riekami, pričom kombinujú priaznivú geografiu a v minulosti aj obchodnú dopravu.Loira – najdlhšia francúzska rieka – nie je výnimkou, ktorá má pôvod na centrálnej náhornej plošine a vo viniciach Auvergne, preteká takzvanou Hornou Loirou (a jej vlajkovými loďami Sancerre a Pouilly-Fumé), potom sa stala údolím Loiry (Touraine a Anjou) a potom zahŕňa Muscadet a menšie Vendée-Poitou.

Dokonca aj na juhozápade je veľká časť významu Bordeaux spôsobená jeho polohou na pobreží, kde sa stalo základňou pre svojich susedov proti prúdu rieky, vrátane Bergerac na rieke Dordogne a Côtes de Duras (a niekoľko regiónov juhozápadného Francúzska) na Gironde.

Apelácie 

Francúzsky apelačný systém bol vytvorený začiatkom 20. storočia a odvtedy bol napodobňovaný v mnohých ďalších krajinách. Tento zložitý systém právnych predpisov v konečnom dôsledku definuje každú vinársku oblasť a jej hranice a ukladá prísne pravidlá týkajúce sa vinárskych postupov.

Jej kľúčovými cieľmi sú ochrana názvov francúzskych vín a zaručenie kvality a pôvodu samotných výrobkov. Žiadna iná krajina nerozvinula svoj apelačný systém v takom rozsahu; od roku 2023 existovalo viac ako 350 kontrolovaných označení pod titulmi AOC a ďalších 75 titulov Vin de Pays/IGP.

Kľúčovým faktorom pri vývoji komplexnej, komplexnej kategorizácie francúzskych vínnych štýlov a úrovní kvality je ich samotný objem a rozmanitosť, ako je uvedené vyššie. Každý rok krajina vyprodukuje viac ako 50 miliónov hL vína (6500 miliónov štandardných fliaš) z približne 1,9 milióna akrov (775 000 ha) viníc.