Châteauneuf-du-Pape - Chateau de la Gardine

Francúzske vinárstvo Chateau de la Gardine pochádza z údolia Rhôny a patrí medzi najstaršie firmy produkujúce svetoznáme vína Châteauneuf-du-Pape. 

Prvá písomná dokumentácia pochádza ešte z 18. storočia, pričom v roku 1945 bolo Chateau de la Gardine odkúpené obchodníkom v vinom / négociantom Gastonom Brunelom. Jedinečným znakom vinárstva je unikátny tvar flaše, ktorý už viac ako 100 rokov slúži proti falzifikátom. V sučastnosti má vinárstvo viac ako 52 hektárov viníc v okolí mesta Châteauneuf-du-Pape. Viac ako 92 % vinohradov slúži pre modré muštové odrody :  Cinsaut, Counoise, Grenache noir, Mourvèdre, Muscardin, Piquepoul noir, Syrah, Terret noir a Vaccarèse . 8% plochy viníc patrí pre : Bourboulenc, Clairette blanche, Clairette rose, Grenache blanc, Grenache gris, Picardan, Piquepoul blanc, Piquepoul gris, a Roussanne.  Najstaršie vinice sú ešte z roku 1925.  

Mimo najzámejšej apelácie južnej časti Rhôny má Chateau de la Gardine zastúpenie aj v apeláciach severnej časti Rhôny ako napríklad : Saint-Joseph, Hermitage ,Crozes-Hermitage , Condrieu,  Cote Rotie a Cornas.Všetky vína z týchto apelácii sa predavajú pod etiketou Brunel de le Gardine a sú tvorené na báze ako  négociant.

V južnej časti sa zameriava okerm Châteauneuf-du-Pape aj na : Rasteau, Gigondas, Cairanne, Vacqueyras, Rasteau Vin Doux Naturel, Cotes du Rhone a Lirac,

V roku 1998 kúpila rodina Brunel  statok v Château Saint Roch spolu so 40 hekármi viníc v apelácii Liarc. Biele, ružové ale hlavne červené vína z unikátneho terroiru Liracu získali obdiv aj najznámejšieho kritika Roberta Parkera. 

Vinohradnícka oblasť údolie Rhôny

Najstaršie vinohradnícka oblasť celého Francúzska, sa rozprestiera v údolí rieky Rhôna. Na severa ju ohraničuje mesto Lyon a na juhu stredoveké mesto Avignon.

Už okolo roku  600 pred n.l. tu greci založili prvé vinice a dopomohli tak ku rozmachu poľnohospodárstva a vinohradníctva ako tekého. Následne na túto tradíciu nadviazali Rimania ktorý založili prvé vinohrady v severnej časti Rhôny okolo dnešných apelácii ako Hermitage a Côtie-Rôtie. Kvalita vín z týchto oblastí bola natoľko výnimočná že červené vína z Hermitage a Côtie-Rôtie sa používali na obohatenie najväčších vín Bordeaux a Burgundska.  

Hlavné odrody Rhôny 

Najpestovanejšou odrodou je Grenache v Španielsku známa aj ako Garnacha, odkial pravdepodobne prišla do oblasti Južnej Rhôny. Vinič je vhodný do oblasti s nedostatkom vlahy a dobré znáša vysoké teploty. V chuti aj vo vôni dominuje lesné ovocie ako napríklad ostužiny, černice či exotické korenie. Vína nezdriedka majú vyskoý obsah alkoholu 14,5 % + a nízky obsah kyselín. Najznámejšia oblasť je v okolí mesta Gigondas. 

Historia 

Prvé vinice v oblasti Chateauneuf du Pape boli obrábané Rimanmi. Historické pozostatky z Rímskeho obdobia v tjeto oblasti sa tu nachádzajú dodnes, medzi najznámejšie patri Rímsky amfiteáter v meste Orange. Samotný názov Chateauneuf du Pape znamená nový domov pápeža . 

Kvôli nezhodám s Králom Francúzska sa v roku 1309 pápež presťahoval do Avignonu. 8 pápežov malo nový domov v južnom Francúzsku, táto situácia trvala až do roku 1378. Prvý pápež ktorý sa presťahoval do Avugnou bol pápež Clement V. Clement V bol milovník vína a práve pri jeho pobyte v Bordeaux  vznikol názov pre známe Chateau Pape Clement v Pessac Leognan. Pôvodný  nazov dediny  Chateauneuf Calcernier alebo aj Castronovo Calcernarium (okolo roku 1200), je odvodený od miestnch vápencových lomov. Trvalo viac než šesť storočí kým  sa unákonil dnešný názov Chateauneuf du Pape a tak oficialne až od roku 1893 sa oblasť nazýva Chateauneuf du Pape. V tomto období bolo všetko víno vyrábané cirkvou. Pápež Clement 5. sa zaoberal viac vinohradníctovm ako samotonou výrobou vína, pričom je známe že preferoval viac vína z Burgundska na úkor vín z Rhôny. Až papež Ján XII, presadil nové princípi pri pestovaní vínej revy v oblasti. Pravé tieto zmeny prispely k rozmachu vín ktoré boli známe ako Vin du Pape. Od roku 1344, 45% produkcie hrozna z oblasti Chateauneuf du Pape bolo určených na výrobu vína, pričom väčsina dnešných vinohradníckych oblastí v tomto období bola zameraná na pestovanie obilia. Napriek odchodu Pápeža do Ríma, ostalo vinohradníctvo dôvežitým odvetvím v Chateauneuf du Pape. Dalšia významná zmena prišla až v roku 1866 keď  do regionu prišla Phylloxera, dávno pred Bordeaux alebo Burgundskom. Historický prvý nález Phylloxery bol v obci Sorgues, ktorá spadá do Apelácie Chateauneuf du Pape. Po roku 1880 ostalo v regione iba necelých 220 hektárov viníc. Náklady na vysadenie nových viníc boli extremne vysoké čo sa podpísalo na množstve výrobcov, ktorý neboli schopný ekonomicky udržať produkciu. Okolo roku 1900 bolo v oblasti obrábaných necelých 700 hektárov viníc. Veľké množstvo vína bolo predané do Burgundska kde sa používalo ako  prídavok do vín z odrody Pinot noir na  zlepšenie farby a štruktúry. 

Prvé hranice ktoré určovali oblasť odkial može pochádzať víno Chateauneuf du Pape boli určené až v roku 1919. 5 rokov na to požiadalo o uznanie apelácie Chateauneuf du Pape AOC. Vznik apelácie sa datuje do roku 1936 kedy INAO, Institut National des Appellations d’Origine uznalo niele hranice apelácie ale stanovilo aj presné požiadavky na vinohradníctvo a výrobu vín s názvom Chateauneuf du Pape. 

Bolo určené že najdoležiejší faktor bude Terroir a následne sa k oblasti okolo mestečka Chateauneuf du Pape  pričlenia aj obce Orange, Courthezon, Sorgues a Bedarrides.

Dalšie regulácie boli v podobe  viniča , 15 rôznych dorôd bolo uzákonených pre apeláciu. Hustota výsadby musí byť medzi 2500 a 3000 krov na hektár. Vinič musí mať minimálne 4 roky aby mohla byť zberaná úroda a povolený je iba ručný zber. Zavlažovanie nesmie byť viac ako 2 krát do roka, pri výnimočných rokoch sa udeluje výnimka. Minimálny obsah alkoholu je stanovený na 12,5%, chaptalizácia nie je povolená .