Pinot noir / Rulandské modré /Burgundské modré 

Predpokladá sa že názov Pinot vznikol podľa názvu dediny Pignols ktorá sa nachádza v centrálnej časti Francúzska známej ako Auvergne. Historické zmienky ukazujú že práve toto je miesto odkiaľ  sú všetky odrezky tejto odrody pre všetky hlavné vinohradnícke oblasti Francúzska. Ďalšia teória udáva že názov vznikol od talianskej odrody Pignolo ktorá pochádza zo severovýchodnej oblasti Friuli-Venezia Giulia. Pinot noir je celosvetovo rozšírená odroda pričom má niekoľko synonymom : Black Burgundy v Spojených štátov amerických , Blauer Spätburger v Nemecku , Rakúsku a nemecky hovoriacej časti Švajčiarska. Clevener alebo Klävner je názov z oblasti Alsaska  ďalších častiach Nemecka a Švajčiarska. Savagnon noir je najznámejšie pomenovanie pre Pinot noir z oblasti Jury.

Víno z odrody Pinot noir 

Táto odroda je známa predovšetkým vďaka svojej tenkej šupke, a tým aj menej intenzívnou farbou vína oproti iným známym vína ako Cabernet Sauvignon, Merlot alebo Syrah. Napriek tomu je vyhľadávaná vinohradníkmi a vinármi keďže dokáže ako jedna z mála odrôd naj vier hodnotnejšie prejaviť terroir a ročník do chuťového profilu vína. 

Najznámejšie vína sa produkujú v najsevernejšej oblasti pre červené vína v Burgundsku a to hlavne v severnej časti Cote d'Or známej aj ako Cote de Nuits. Na 95% plochy je  pestovaná výlučne táto odroda a najväčšie množstvo Grand Cru vinohradov v Burgundsku sa nachádza na malom území medzi obcami Marsanny na sever až po  Nuits Saints Georges na juhu. 

Druhá najznámejšia oblasť na svete sa nachádza na opačnom konci sveta. Central Otago na južnej časti Južného ostrova Nového Zélanda
je považovaná za jednu z mála oblasti na svete kde sa darí dopestovať vína z odrody Pinot noir ktoré sa kvalitou môžu rovnať Burgundskému. 

Aromatický profil 

Žiadna iná odroda nedokáže mať taký aromatický profil ako práve Pinot noir.

Najčastejšie sa stretneme s bledo-rubínovou farbou ktorá sa vekom stráca a nadobúda tehlový odtieň s oranžovým okrajom. Vôňa je plná lesného a peckového  ovocia ako čerešne, brusníc, sliviek a malín. 

Vekom sa armotika zmení na vanilku, korenie, hríba v niektorých prípadov na popadané lístie. 

Chuť je charakteristická vďaka príjemným trieslovinám a sviežou kyselinou čo je výhodou oproti Cabernet Sauvignon. 

Burgundsko / Bourgogone 

Spolu s Bordeaux najznámejšia vinohradnícka oblasť vo Francúzsku. S rozlohou 30 000 hektárov viníc, produkuje ani nie 1/3 objemu čo Bordeaux. Celá oblasť sa dá rozdeliť do niekoľkých sub regiónov, v ktorých sa dorábajú vína s jedinečným charakterom. Cote d'Or  ( Cote de Nuits a Cote de Beaune ), Cote Chalonnaise a Maconnais sa nachádzajú v centrálnej časti administratívneho regiónu Burgundsko.  Chablis  sa nachádza v departmente  Yonne a má bližšie k Champagne ako k Beaune.  Samostatnou časťou Burgundska je Beaujolais, ktoré patrí do departmentu Rhône-Alpes. Odrodová skladba v Burgundsku je naviazaná hlavne na 2 odrody a to Chardonnay a Pinot noir.  Medzi vedľajšie odrody patria : Aligoté a Gamay. Mimo týchto najznámejších odrôd sa tu pestuje aj César a Sauvignon blanc. 

Klasifikácia v Burgundsku 

Existujú 4 kategórie ktoré sú priamo naviazané na vinohrad kde sa hrozno dopestuje

Grand Cru ( veľké cru )

Najlepšie polohy na pestovanie hrozna, 100% suroviny musí pochádzať z vinohradu ktorý je uvedený na etikete. 

32 vinohradov ktoré môžu udávať názov s prívlastkom Grand Cru: Dedina  Gevrey Chambertin má vinohrady : Le Chambertin, Chambertin Clos de Bèze, Mazis-Chambertin, Latricières-Chambertin, Ruchottes-Chambertin, Griottes-Chambertin, Chapelle-Chambertin a Charmes-Chambertin. Morey St. Denis má vinohrady : Clos.St-Denis, Bonnes Mares, Clos de la Roche, Clos des Lambrays a Clos de Tart. Chambolle Musigny má vinohrady : Musigny a Bonnes Mares. Vougeot  má vinohrad : Clos du Vougeot. Vosne Romanée má vinohrady : Romanée-Conti, La Tâche, Richebourg,  Romanée Saint-Vivant,  Romanée a La Grande Rue . Flagey-Echézeaux má vinohrady : Echézeaux a Grands-Echézeaux. Chablis má vinohrady :Les Preuses, Vaudésir, Grenouilles, Valmur, Les Clos, Blanchot, Bougros a La Moutonne

Premier Cru ( prvé cru )

Celkom 585 vinohradov má štatút Premier cru, a tvoria necelých 18 % produkcie Brugundska.

Medzi najznámejšie patria : Gevrey Chambertin s vinohradmy: Clos St Jacques a Aux Combottes. Morey St. Denis  s vinohradmi : Les Ruchots a La Bussière. Chambolle Musigny s vinohrady : Les Amoureuses a Les Beaux-Bruns. Vosne Romanée  s vinohrady : Aux Raignots,  Les Chaumes, Les Suchots,  Aux Brûlées, Les Beaux Monts a Combe Brûlée. Nuits St Georges  s vinohradmy : Les Cailles, Les Vaucrains, Les St Georges, Aux Murgers a Aux Boudots. Chablis s vinohradmy : Berdiot, Côte de Vaubarousse, Fourchaume, Les Fourneaux, Mont de Milieu, Montée de Tonnerre, Vaucoupin, Beauroy, Chaume de Talvat, Côte de Léchet, Côte de Jouan, Les Beauregards, Montmains, Vau de Vey, Vaillons, Vosgros a  Vau Ligneau. 

Village Appellacion 

44 Apelácií môžu uvádzať názov obce na prednej etikete. Tvoria viac než 37% celej produkcie Burgundska. Najznámejšie sú Beaune, Chablis, Mersault a iné 

Regionálne vína 

Môžu niesť názov  Bourgogne Blanc , Bourgogone Rouge , Bourgogne Rosé. Patrí sem aj Creémant de Bourgogone. 

Louis Latour

Louis Latour (tiež známy ako Domaine Louis Latour) je významný negociant a výrobca vína v Burgundsku. Väčšina portfólia vín sa vyrába z odrôd viniča Pinot Noir a Chardonnay. Spoločnosť bola založená v roku 1797 a dodnes je v rodinnom vlastníctve a prevádzke. Domaine má najväčšie vinohrady Grand cru zo všetkých výrobcov v Burgundsku. S približne 48 hektármi (118 ak) viníc má spoločnosť bohaté majetky po celom Burgundsku, ako aj na juhu Francúzska v regiónoch Ardèche a Var. Rodina Latourovcov pestovala hrozno už v 17. storočí v Aloxe-Cortone. Získali 125 akrov (50 ha) domény a vinárstvo Corton Grancey bolo postavené v roku 1834. Bol postavený na piatich úrovniach s cieľom vyrábať vína gravitačným prúdením, prvým svojho druhu vo Francúzsku. Zatiaľ čo väčšina vinohradov Louisa Latoura sa nachádza v Aloxe-Corton (26-ac z nich je vo vinici Corton-Charlemagne Grand Cru), spoločnosť vyrába vína aj v niekoľkých ďalších viniciach Grand Cru a a vinohrady Premier Cru vrátane viníc Le Montrachet a Romanée-Saint-Vivant. Široká škála vín z Louis Latour sa vyrába na základe terroiru každého regiónu a vinohradníckeho pozemku. Červené vína sa kvasia vo francúzskych dubových kadiach pred strávením až 12 mesiacov v sude, zatiaľ čo kvasenie Chardonnay sa pred dozrievaním duba vykonáva v nehrdzavejúcej oceli. V roku 1979 Louis Latour získal podiely na rieke Ardèche v juhovýchodnom Francúzsku, aby vyrábal Viognier a Chardonnay za dostupnejšie ceny. To isté sa stalo s Pinot Noir v regióne Var v juhovýchodnom Francúzsku. Louis Latour je distribuovaný do mnohých krajín po celom svete a je jedným z najľahšie rozpoznateľných výrobcov Burgundska. V roku 1997 bola spoločnosť prijatá do klubu Hénokiens, ktorý je určený výhradne pre spoločnosti, ktoré zostávajú v rodinnom vlastníctve, fungujú už viac ako 200 rokov a stále nesú meno zakladateľa. 

Ročník  2010 v Burgundsku

Kvalita ročníka : Vynikajúca

Aktuálny stav: Pripravený na pitie, vhodné na dlhodobé zrenie 

Ročník 2010 pre Burgundsko bol mimoriadne dobrý.

Počas krutej zimy silné mrazy poškodili vinič a podmienky sa na jar ani začiatkom leta výrazne nezlepšili. Chladný, vlhký jún sťažil kvitnutie a obavy z hniloby a plesní zdvihli svoje škaredé hlavy. Nezvyčajne sychravé počasie pokračovalo počas celého augusta a hniloba a choroby naďalej testovali výrobcov. Našťastie sa v septembri teploty konečne oteplili, ale niektoré vinice – najmä v Santenay a Côte de Beaune – boli ťažko zasiahnuté krupobitím. Občas sa vyskytla aj neskorá letná búrka, s ktorou bolo treba zápasiť, ale škody boli, našťastie, minimálne, hoci niektoré vinice, najmä v Côte Chalonnaise, zápasili s nerovnomerným dozrievaním. Zber  prebiehal v sychravom počasí počas septembra a októbra. Bolo však potrebné starostlivé triedenie, pretože rôzne druhy hrozna trpeli počas vegetačného obdobia krupobitím, hnilobou a chorobami. Napriek nespočetným problémom sa chladnejšie ako priemerné teploty ukázali ako úsporná milosť ročníka, ktorý zachováva kyslosť, ovocný a aromatický charakter hrozna. Výrazne znížené výnosy tiež pomohli koncentrovať chute. Výsledné vína boli elegantné, s kyslosťou a presnosťou typickou pre chladnejší ročník. Vína boli často svedectvom vinárov, ktorí vyťažili maximum z toho, čo mohlo byť zložité. Nadmerná ťažba bola pravdepodobne najväčšou nástrahou, ale väčšinou sa jej vyhlo. Výstavné vína pochádzali z Côte de Nuits, ale skvelé príklady pochádzali aj od výrobcov z Côte de Beaune, Pommard a Volnay.

Ročník 2010 pre Burgundsko bol veľmi dobrý a teraz by mala existovať široká škála vín, ktoré sa dobre pijú. Najlepšie príklady by mali byť pivnice na niekoľko nasledujúcich rokov.

Maison Louis Latour

Rodina Latour je dlhodobo etablovaná v burgundskom obchode s vínom. Začínali ako pestovatelia viniča v dedine Aloxe-Corton už v 60. rokoch 18. storočia a v roku 1797 založili dnešný podnik Maison Louis Latour. Dnes sú jedným z najznámejších mien regiónu, ktorí vyrábajú vína z vlastnej 50-hektárovej domény na Côte d’Or a z hrozna a vína nakúpeného prostredníctvom negociačnej zložky podniku. Všetky svoje sudy vyrábajú aj vo svojej malej tradičnej bednárni v Savigny-Lès-Beaune. Spoločnosť je v rodinnom vlastníctve už 11 generácií a teraz ju vedie 7. osoba, ktorá prevzala meno Louis Latour. Schopne ho podporuje hlavný vinár Jean Charles Thomas a riaditeľ domény Christophe Deola. Rodina vždy čerpala zo svojich skúseností, ktoré nadobudli viac ako 220 rokov, a využila tento pohľad a dlhodobý pohľad na inovácie. Prvé príklady zahŕňajú prvé výsadby Chardonnay v Corton-Charlemagne po Phylloxere, rozvoj medzinárodných trhov v 60. rokoch 19. storočia a presadzovanie vín z Mâcon-Lugny od roku 1956. Medzi novšie inovácie patrí prijatie popredných trvalo udržateľných vinohradníckych postupov od 90. rokov 20. storočia, kúpa producenta Chablis Simonnet-Febvre v roku 2003 a potom producenta Beaujolais Henryho Fessyho v roku 2008.

Najväčší výrobca v v Burgundsku

Domaine Louis Latour pokrýva 48 hektárov viníc, od červených Grand Cru Chambertin a Romanée-Saint-Vivant na Côte de Nuits po biele Grand Cru Corton-Charlemagne a Chevalier-Montrachet na Côte de Beaune. V priebehu 19. storočia sa spoločnosť posilnila a vyvrcholila kúpou týchto výnimočných lokalít. Dnes vinice Louisa Latoura predstavujú najväčší holding viníc Grand Cru v Burgundsku. Pestré a rozmanité terroir Burgundska sú jedinečné a vlastnosti každého pozemku sú vyjadrené prostredníctvom vín jednej odrody. V Burgundsku sa naše červené vína vyrábajú z Pinot Noir a naše biele vína z Chardonnay. Hrozno sa zbiera ručne, hrozno Pinot noir sa triedi a zbavuje stopky, zatiaľ čo biele sa triedi a potom sa dostáva priamo do lisu.

Christophe Deola má na starosti Domaine Louis Latour od roku 2017. Enológ a inžinier prestížneho Agronomického inštitútu v Paríži Christophe Deola začal svoju kariéru ako enológ v Bordeaux na Château Phélan-Ségur. Potom nastúpil do Národného ústavu Poľnohospodársky výskum pred cestou do Tasmánie v Austrálii s cieľom vinifikovať vína z Piper's Brook Winery. Po práci pre rôzne burgundské domény nastúpil v roku 2011 do Maison Louis Latour ako technický riaditeľ a potom bol v roku 2017 vymenovaný za riaditeľa Domaine Louis Latour. Vášnivý, erudovaný a pedantný, jeho hľadanie dokonalosti je každodennou snahou, ktorej cieľom je vyrábať vína postava, jemnosť a elegancia. Od začiatku 90. rokov Maison Louis Latour aktívne praktizuje udržateľné vinohradníctvo a pracuje na ochrane ekosystémov a biodiverzity svojich viníc. Christophe Deola zdieľa túto víziu a aktívne sleduje a rozvíja prácu, ktorú už zaviedli jeho predchodcovia. V tomto duchu sa Maison Louis Latour rozhodol praktizovať tradičné vinohradnícke techniky pri starostlivosti o pôdu je nevyhnutné, aby vinič mohol rásť v najlepších podmienkach. Niekoľko príkladov nášho záväzku chrániť ekosystém je používanie krycích plodín medzi riadkami, výroba vlastného kompostu a alternatívne opatrenia na nechemickú kontrolu škodcov.

Inovácia je jadrom Maison Louis Latour od nášho založenia a dnes sme v popredí výskumu vína v Burgundsku. Náš výskum skúma vplyv pestovania viniča a výroby vína na klímu, životné prostredie a geologickú zložitosť každého pozemku a genetickú rozmanitosť viniča v našich vinohradoch. Od roku 1996 sú naše meteorologické stanice spravované v spolupráci s Univerzitou v Dijone, zhromaždené údaje nám umožnili prijímať lepšie rozhodnutia o riadení vinohradov. V posledných rokoch táto práca zašla ešte ďalej s iniciatívou s názvom „Paysage“de Corton'. Iniciatíva vychádza z práce, ktorú začal Maison Louis Latour a v roku 2009 sa stala združením s ďalšími pestovateľmi z dediny Aloxe Corton. Toto partnerstvo medzi pestovateľmi je jedinečné a snaží sa riešiť problémy erózie, odvodňovania v dedinských vinohradoch a realizuje projekty, ako je výsadba stromov a živých plotov a údržba včelích úľov na podporu biodiverzity.

Ušľachtilý terroir je ústredným prvkom skvelého vína, avšak na dosiahnutie tohto cieľa je nevyhnutná práca vysokokvalifikovaného tímu. V každej fáze je potrebná mimoriadna pozornosť venovaná detailom, aby sa zabezpečilo prijatie správnych rozhodnutí. To platí najmä pri prerezávaní a manažmente koruny.

Filozofia Domaine Louis Latour bola vždy taká maximalizovať kvalitu hrozna na výrobu skvelých vín; 90 % práce sa robí vo vinohradoch, ale zvyšných 10 % je kritických. Starostlivosť a pozornosť venovaná detailom v našich vinohradoch sa prenáša do nášho vinárstva, kde sa zaviazali k tradičným a manuálnym technikám. Všetky vína domaine sa vyrábajú v Aloxe-Cortone v krásnom Corton Grancey Cuverie. 

Francúzske víno

Francúzsko, ktorému v nemalej miere pomáha nádych frankofílie medzi väčšinou milovníkov vína, sa napriek tomu môže pochváliť niektorými z najväčších vinárskych oblastí a referenčnými vínami na svete. Francúzsko, domov Bordeaux, Burgundska a Champagne, je pravdepodobne najdôležitejšou vinárskou krajinou na svete. Po stáročia vyrábala víno vo väčšom množstve – a údajne vyššej kvality – ako ktorýkoľvek iný národ. Víno je zakorenené vo francúzskej kultúre takmer na všetkých úrovniach spoločnosti; je to nápoj elity aj obyčajných ľudí a kľúčový symbol rímskeho katolicizmu, väčšinového náboženstva vo Francúzsku.

Trvalou príťažlivosťou francúzskeho vína však nie je nevyhnutne jeho objem alebo prestíž, ale skôr rozmanitosť dostupných štýlov. Preferencie spotrebiteľov sa v priebehu storočí zmenili a podporili vývoj nových štýlov vína z terénu a odrôd viniča, ktoré majú francúzski vinári k dispozícii. Červené, biele, ružové, sladké, suché, šumivé, opulentné, strohé, minerálne voňavé, ovocné – francúzske vinice vyrábajú vína, ktoré zodpovedajú každému z týchto deskriptorov. 

Terroir a hrozno

Od žulových kopcov Beaujolais až po slávne kriedové svahy Chablis a štrky Médocu, miesta, na ktorých boli vybudované francúzske vinice, sa považujú za životne dôležité a sú jadrom konceptu terroir. Terroir regiónu určuje odrody viniča používané na výrobu tradičných vín. V časoch pred efektívnym pestovaním viniča pestovali vinohradníci všetko, čo najlepšie vyhovovalo miestnej pôde a podnebiu, pričom si vyberali z (často obmedzeného) výberu odrôd viniča, ktoré mali k dispozícii. 

Vzťah medzi francúzskymi vinárskymi oblasťami a ich kľúčovými odrodami sa teda prirodzene vyvíjal počas mnohých storočí, čoho príkladom je úzky vzťah medzi Pinot Noir a Burgundsko. Tam, kde sa odroda používala vo viacerých regiónoch, prirodzene sa vyvinul aj štýl (štýly) vína, ktoré vyrába v každom z nich. Porovnajte napríklad rozdiel medzi Chardonnay v Champagne (svieže, kyslé, kyslé, šumivé) a v Mâcone (guľatejšie, zrelšie, bohatšie, tiché). 

Klíma

Rozmanitosť francúzskeho vína je čiastočne spôsobená širokou škálou podnebia v krajine. Šampanské, jeho najsevernejšia oblasť, má jedno z najchladnejších podnebí na svete vinohradníctva – v ostrom kontraste s teplým a suchým údolím Rhôny vzdialeným 560 km na juhovýchode.

Bordeaux na juhozápade má prímorské podnebie silne ovplyvnené Atlantickým oceánom na západe a rôznymi riekami, ktoré sa vinú medzi jeho vinicami. Východné regióny ako Burgundsko a Alsasko majú ďaleko od akéhokoľvek oceánskeho vplyvu kontinentálne podnebie s teplými, suchými letami a chladnými zimami.

Na hlbokom juhu Francúzska sa Provensálsko a Languedoc-Roussillon tešia jednoznačne stredomorskému podnebiu, ktoré sa vyznačuje horúcimi letami a relatívne miernymi zimami. Juhozápad je však ovplyvnený stredomorským a atlantickým podnebím (je geografickým medzitým – často vyjadreným v štýle a zložení vín).

Topografia

Geológia a topografia skutočne zohrávajú rovnako dôležitú úlohu v rozmanitosti francúzskeho vína. Veľký počet nezávisle uznaných vinárskych oblastí a podoblastí v krajine odráža širokú škálu pôdnych typov – a krajiny, ktorá ich vytvorila.

Tie sa tiahnu od hôr a kopcov na východe, v ktorých sa nachádzajú regióny Savojsko a Jura (a ďalej na juh, menej známe IGP Alpes-Maritimes a Alpes-de-Haute-Provence) do nízko položených krajín na západe, vrátane dolného údolia Loiry (a ako Muscadet) a väčšieho regiónu Cognac južne od Loiry a severne od Bordeaux.

Každý región a pod región možno definovať podľa jeho osobitných zemepisných vlastností, ktoré zase vytvárajú špecifické vlastnosti vín, ktoré sa v ňom vyrábajú. Rovnako ako vo väčšine vinohradníckych oblastí, mnohé vinohradnícke oblasti nasledujú alebo susedia s aluviálnymi systémami a riekami, pričom kombinujú priaznivú geografiu a v minulosti aj obchodnú dopravu.Loira – najdlhšia francúzska rieka – nie je výnimkou, ktorá má pôvod na centrálnej náhornej plošine a vo viniciach Auvergne, preteká takzvanou Hornou Loirou (a jej vlajkovými loďami Sancerre a Pouilly-Fumé), potom sa stala údolím Loiry (Touraine a Anjou) a potom zahŕňa Muscadet a menšie Vendée-Poitou.

Dokonca aj na juhozápade je veľká časť významu Bordeaux spôsobená jeho polohou na pobreží, kde sa stalo základňou pre svojich susedov proti prúdu rieky, vrátane Bergerac na rieke Dordogne a Côtes de Duras (a niekoľko regiónov juhozápadného Francúzska) na Gironde.

Apelácie 

Francúzsky apelačný systém bol vytvorený začiatkom 20. storočia a odvtedy bol napodobňovaný v mnohých ďalších krajinách. Tento zložitý systém právnych predpisov v konečnom dôsledku definuje každú vinársku oblasť a jej hranice a ukladá prísne pravidlá týkajúce sa vinárskych postupov.

Jej kľúčovými cieľmi sú ochrana názvov francúzskych vín a zaručenie kvality a pôvodu samotných výrobkov. Žiadna iná krajina nerozvinula svoj apelačný systém v takom rozsahu; od roku 2023 existovalo viac ako 350 kontrolovaných označení pod titulmi AOC a ďalších 75 titulov Vin de Pays/IGP.

Kľúčovým faktorom pri vývoji komplexnej, komplexnej kategorizácie francúzskych vínnych štýlov a úrovní kvality je ich samotný objem a rozmanitosť, ako je uvedené vyššie. Každý rok krajina vyprodukuje viac ako 50 miliónov hL vína (6500 miliónov štandardných fliaš) z približne 1,9 milióna akrov (775 000 ha) viníc.